Pokiaľ ide o USA, pred únosom európskych turistov mali tiež isté výhrady voči kontroverznému alžírskemu autoritatívnemu režimu. USA dokonca uvalili na Alžírsko zbrojné embargo.
Avšak ešte pred únosom v roku 2003 začala narastať dôvera USA voči miestnej vláde. 12. 9. 2002 alžírska armáda zabila blízko mesta Batna teroristu Imada ibn al – Wahida, pochádzajúceho z Jemenu. Podľa alžírskych armádnych zdrojov bol vyslancom al – Kájdy a mal priniesť správu alžírskym teroristom.[9] Úspešne vykonané akcie proti medzinárodným teroristom mali zrejme za následok, že sa zväčšila dôvera americkej vlády voči Alžírsku. V roku 2002 toho dôkazom bola aj návšteva Alžíru Williamom Burnsom, zástupcom amerického ministerstva zahraničných vecí pre Blízky východ. Vtedy Burns vyhlásil: „Washington sa musí veľa učiť od Alžírska ako bojovať proti terorizmu.“[10]
Avšak až akcie El Paru viedli k podstatnejšiemu zlepšeniu vzťahov a rozvoju spolupráce v boji proti terorizmu. 4. 1. 2003 El Parova teroristická skupina zaútočila na vojenský konvoj blízko mesta Batna, čo si vyžiadalo životy 43 vojakov. Alžírsky úrad pre informácie a bezpečnosť DRS tvrdil, že má dôkazy o príslušnosti El Paru k al – Kájde. Krátko po tejto udalosti sa USA rozhodli zrušiť zbrojné embargo.[11]
Po únose turistov v roku 2003 už USA podporovali alžírsky režim bez ohľadu na jeho zriadenie a demokratický deficit. Podstatným bol boj proti medzinárodnému terorizmu. Akcie El Paru mali predovšetkým za následok, že predstavitelia USA boli jasne presvedčení o prítomnosti svetových teroristov v saharsko – sahelskom regióne. V marci 2004 americký generál Charles Wald, zástupca šéfa amerického veliteľstva pre Európu a väčšinu Afriky (EUCOM) vyhlásil, že „členovia al – Kájdy sa pokúšali usadiť v severnej časti Afriky, v Saheli a Magrebe“.[12]
Podobne ako v prípade Európy, udalosti tiež viedli k snahám USA posilniť regionálnu spoluprácu. Transsaharské protiteroristické partnerstvo (TSCTP) zoskupujúce štáty Sahary a Sahelu je toho dôkazom.