Che Guevara napísal o Kolumbii vo svojich spomienkach „Motocyklový diár“ nelichotivé konštatovanie. Takzvaná „najstaršia demokracia“ v Latinskej Amerike má najviac obmezení osobných slobôd jednotlivca než ktorákoľvek iná krajina, ktorú navštívil. Podľa niektorých tvrdení, sa od čias Che Guevaru zmenilo len málo.
Kolumbia dnes predstavuje kritický bod Latinskej Ameriky. Krajina zápasí s doznievajúcimi otrasmi útokov komunistických gueríl, rovnako ako so svojvôľou pravicových paravojenských ozrojencov. Celé horské pásma sú kontrolované komunistickými guerillami alebo paravojenskými pravicovými skupinami, ktoré bránia svoje drogové polia a ničia drogové polia svojich súperov. Prezident a štátny aparát sa dostali do područia nadnárodných spoločností, ktoré ťažia v Kolumbií nerastné suroviny. Neoliberálna ekonomická orientácia krajiny spôsobila sociálnu krízu a masové sťahovanie sa chodobného vidieckeho obyvateľstva do miest, kde hľadajú útočisko pred ozbrojencami. Nadnárodné spoločnosti, podnikajúce v Kolumbií si najímajú žoldnierske armády na ochranu svojich zamestnancov, drogové skupiny „čistia“ krajinu od ľudí, aby ich polia mohli zabrať pre pestovanie narkotík. Komunistiskcé guerilly unášajú zahraničných truistov a pracovníkov a bránia svoje vlastné drogové polia, aby si uchovali zdroj financií pre svoj dopor.
Do tejto neradostnej situácie vstupujú Spojené štáty americké, aby finančnou a vojenskou pomocou vláde a armáde umožnili stabilizovať situáciu v oblastiach, ktoré sú dôležité pre ich spoločnosti alebo obmedzili pestovanie omamných látok. Prezident Bill Clinton zaviedol tzv. „Plan Colombia“, ktorý mal všestranne tejto krajine pomôcť...