Na začiatku deväťdesiatych rokov sa začal veľký rozvoj pravicových paravojenských oddielov. Ich rýchly nárast bol spôsobený na jednej strane strachom mestského obyvateľstva pred únosmi a bombovými útokmi zo strany FARC, na strane druhej snahou drogových kartelov a nadnárodných spoločností ochrániť svoje záujmy v krajine.
Paravojenské pravicové jednotky, z ktorých najväčší je zväz AUC - Autodefensas Unidas de Colombia sa v posledných rokoch preslávili svojou brutalitou voči civilnému obyvateľstvu krajiny. Od roku 1990 údajne zabili 15 000 civilistov a dnes AUC disponuje zhruba 20 000 príslušníkmi. Ich ciele sú rozdielne. Prvoradý cieľ štátu – bojovať proti guerillám guerillovou armádou sa zmenil na nočnú moru. ACU sa pod vedením svojho zakladateľa Carlosa Castanu stala ozbrojeným krídlom drogových kartelov, ktoré využívajú jej služby. Castana sám má s kartelmi veľmi dobré vzťahy, v 80-tych rokoch spolupracoval s P. Escobarom, vodcom Medeinskeho kartelu.
AUC však nemá na svojej strane len podporu kartelov. Aj súčasný prezident Alvaro Uribe Velez výrazne podporoval ich vznik v provincii Medein, kde bol v 90-tych rokoch guvernérom. AUC sa podieľajú aj na únosoch, aj keď ich podieľ na tejto forme kriminality je v celokolumbijskom priemere len 10 %. Na druhej strane je známe, že na rozdiel od FARC sa iba málo z unesených dostane znova na slobodu. Väčšina z nich navždy zmizne aj po zaplatení výkupného.
AUC však nezostáva len pri aktivitách na ochranu drogových kartelov a únosoch. Jendým z ich ďalších zákazníkov sú nadnárodné spoločnosti, ktoré ich využívajú pre uskutočňovanie svojich ekonomických cieľov. Klasickým prípadom je bránenie v činnosti odborovým zväzom zamestnancov, ktorí pre tieto spoločnosti pracujú, Kolumbia drží smutný rekord v počte zavraždených odborových predákov. Za posledných 10 rokov zahynulo v krajine 3 000 odborových predákov a pracovníkov odborov. Hlavným cieľom týchto politických vrážd sú predstavitelia odborových zväzov CUT a ropného odborového zväzu USO. Cieľom atentátov AUC sú aj ľavicový politici a aktivisti, novinári aj zahraniční pracovníci. Napríklad v októbri 2001 bol v Arance zavraždený ľavicový politik O. Sarmiento. Mnoho ľudí, najmä politikov a intelektuálov z vládnej opozície pred útokmi AUC uteká do zahraničia.
Súčasný prezident Alvaro Uribe Velez je zástancom pravicových paravojenských jednotiek a ponúkol im rozsiahlu amnestiu, ak zložia zbrane. Aj napriek tomu, že mnoho útvarov AUC tak už spravilo, nie je to celkový trend a budúcnosť tohoto hnutia sa dá len veľmi ťažko predpovedať. Castana dokonca v posledných rokoch prezentoval vlastný politický plán, ktorý chce rokovaniami ale aj silou zbraní nanútiť štátu, ale aj ľavicovým guerillám.