Zóna smrti

Oblasť Malačského prielivu síce otvára rebríček počtu útokov pirátov za rok, avšak vďaka stabilnejšej a efektívnejšej medzinárodnej spolupráci sa podarilo celkový počet útokov znížiť.

V hlavnom meste Malajzie, v Kuala Lumpur, sídli Centrum hlásenia pirátstva (ďalej PRC – z angl. Piracy Reporting Centre, pozn. autora). Denne tu zachytia až 160 správ. Podľa riaditeľa PRC zaznamenalo určité napredovanie pirátstva od konca 90. rokov minulého storočia. Hrozba pirátstva sa neustále rozširuje aj do oblastí, kde ešte v polovici 90. rokov neboli zaznamenané žiadne útoky. Vývoj nastal aj v technickom vybavení pirátov. Piráti sú v mnohých prípadoch lepšie vyzbrojení, ako námorníctvo alebo pobrežná stráž. Majú AK-47 a AK-57 a pancierové päste. Je však pravda, že ich výzbroj sa od seba líši. Ozajstní profesionáli sú v severných častiach prielivu. Tí na juhu používajú väčšinou mačety, nože a pištole. Aké pomery, taká zbraň.

Niektoré útoky na plavidlá sa odohrali až vo vzdialenosti 400 námorných míľ od najbližšieho pobrežia. Piráti používajú „materské plavidlá“, aby mohli napádať a rabovať lode aj v takejto vzdialenosti. Pravdepodobne ide o rybárske lode, ktoré majú na palube rýchle člny o plnej výzbroji. Východ a severovýchod sú najfrekventovanejšie trate, a teda s najväčším výskytom útokov. Lodiam, ktoré v tejto oblasti neohlásia svoju polohu a dôvod plavby, miestne úrady odporučili, aby zostali vo vzdialenosti 200 míľ od pobrežia. Táto „zóna smrti,“ ako ju posádky nazývajú, sa tiahne od Madagaskaru, cez Indiu (zahŕňa aj pobrežie Arabského polostrova), cez Indický oceán, juhovýchodnú Áziu... vlastne končí v Karibiku.

Podľa pozorovateľov IMB hlavný problém spočíva v kooperácii pirátov a pozemných milícií, u ktorých peniaze z výkupného často končia. A taktiež neraz i v neochote štátnych predstaviteľov spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom a vyvíjať vlastnú aktivitu v boji s pirátmi.

10. novembra 2006 sa konala konferencia Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej sa diskutovalo práve o tomto probléme. Rada vyzvala Somálsko, aby vyvíjalo väčšie úsilie pre zníženie útokov. Somálsko sa tešilo podpore celého sveta, ale zostalo len pri sľuboch. Napokon OSN znížila dotácie na podporu boja s pirátstvom a taktiež počet prítomných bojových lodí, čo vládu tohto štátu potešilo určite menej... Je známy prípad, keď námorníctvo odmietlo intervenovať v jednom incidente práve počas konferencie. Plavidlo bolo vzdialené od pobrežia 390 námorných míľ.

V polovici novembra 2005 sa konala ešte jedna konferencia pod záštitou IMO (International Maritime Organisation) v Londýne. Zúčastnil sa jej aj minister obrany USA. Konferencia mala jasné zameranie – postupnú elimináciu pirátstva v krízových regiónoch, a to najmä v pobrežných vodách Somálska, ktoré je, ako sa zdá, v kurze. Keďže v roku 2004 tam boli zaznamenané iba dva útoky a v roku 2005, ako je vyššie uvedené, 35 (!). IMO sa zaviazala k podpore ohrozených regiónov, pripravila programy pre zaškolenie posádok lodí, čo robiť v prípade útoku a taktiež zabezpečí prevoz technického materiálu a think-thank. Hoci sa tento plán zdá byť pri pohľade na výročné tabuľky science-fiction, niečo sa robiť musí. Skôr než sa somálsky problém rozšíri do ostatných regiónov, v ktorých výskyt pirátskych akcií nie je tak častý. Skôr než by tu bola reálna hrozba eskalácie problému.