Teroristi

Malajzia, Indonézia, Singapur a Čína vyvíjajú úsilie, aby eliminovali problém, ktorý ohrozuje obchodné trasy. Singapur, ktorého ekonomika je najrýchlejšie rastúca na svete (v roku 2005 predbehol Hongkong), je úplne závislý od námorného obchodu. Jeho najväčší prístav na svete je príliš veľkým lákadlom pre pirátov.

Nepochopiteľný je prístup Číny k zatknutým pirátom – potom, čo ich odfotia pre policajný archív, sú prepustení na slobodu. Ak ich znovu chytia, znovu ich odfotia a prepustia. Zatiaľ čo sa v PRC rozrastá vývesník s hľadanými loďami alebo fantómovými loďami. Najčastejšie proces hľadania unesenej lode trvá dva až tri roky, kým unesenú loď nájdu. Pomáhajú pritom infiltrovaní agenti, ktorých informácie samozrejme nie sú zadarmo.

Od roku 1992 sa pirátstvom zaoberá International Maritime Bureau so sídlom v Essexe. Dnes je jeho generálnym tajomníkom bývalý obchodný kapitán Pottengal Mukundan. Jeho slová len potvrdzujú, čo si azda všetci v PRC myslia: „Ak piráti zajmú nejaké plavidlo, okamžite mu nanesú nový lak. Buď v spriatelenom prístave alebo rovno na šírom mori. Loď dostane nové meno, novú vlajku krajiny, pod ktorou pláva, nový registrovaný prístav. Vtedy je už plavidlo pod ich úplnou kontrolou. Potom vyložia náklad, zbavia sa posádky alebo žiadajú výkupné. Loď predajú... myslím, že si nájdu kupca ešte pred samotnou akciou. Vtedy je to fantómová loď.“ Len na doplnenie, ide o neexistujúce plavidlo, bez evidenčného čísla, bez papierov. Preto najnovšie lode dostávajú tzv. IMO číslo podobne ako lietadlá, ktoré sa pod ním ohlasujú vo vzdušnom priestore krajín. Číslo býva vypálené do ocele na viditeľnom mieste lode.

Singapur má asi 4,5 milióna obyvateľov a 600 km². S výraznou proamerickou orientáciou je v tejto oblasti jediný. Jeho susedia Malajzia a Indonézia sú moslimské štáty a Spojené štáty ich od útokov na World Trade Centre považujú za nepriateľské krajiny.

Pôsobí tu novinár Michael Richardson, ktorý je považovaný za odborníka na vzťahy v juhovýchodnej Ázii. Podľa Michaela je potrebné rozlišovať pojmy pirát a terorista. „Od začiatku roka 2000 sa začali o únosy lodí a posádok zaujímať aj teroristi. Kým pirátom ide o osobné obohatenie a v pirátstve vidia istý druh zárobku, teroristi to robia z politických dôvodov.“

Týmito prípadmi sa zaoberá Úrad obrany a strategických štúdií. Profesor Rahan Gunaratna analyzuje teroristické útoky. „Majú rýchle člny technológie STEALTH, neviditeľné pre radar. Thajská vláda nám poskytla informáciu, že pochádzajú z Tuketu (Thajsko).“ Ako príklad uvádza útok na USS Cole. „Tento teroristický útok má na svedomí Jamaa al-Islamíja a al-Kajdá. Pripravila ho šestica mužov: Al Ahdal, Al Badawl, Al Khamrí, Al Nashírí, Al Tanurig Bin Attash aka Khallad a Al Quso. Posledný z nich, Al Quso, mal ten útok nahrať na videokameru... Ale zaspal. Bin Ládim bol veľmi nahnevaný, zaplatil mu 5.000 dolárov a on zaspal...,“ Napokon sa to video podarilo získať. Našli ho u jedného z pirátov.

Vo vodách Malačského prielivu hliadkujú plavidlá kráľovskej flotily, pobrežnej stráže Malajzie a námornej polície. Spadajú pod jednotné velenie kontra-admirála Sin Gin Guana. „Nemyslím, že sa situácia na mori veľmi zmení v priebehu nasledujúcich rokov. Naše lode pravidelne hliadkujú a ich činnosť starostlivo koordinujeme a monitorujeme situáciu. Na druhej strane majú piráti zvedov. Zväčša ide o miestnych rybárov, ktorý sa snažia dostať k peniazom, kde sa dá. Preto podávajú svojim mecenášom správy o pohybe našich lodí.“ Nezriedka dochádza ku korupcii priamo v radoch strážcov zákona. To je hlavný dôvod, prečo došlo k boomu súkromných bezpečnostných agentúr.