A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes59
mod_vvisit_counterVčera137
mod_vvisit_counterTento týždeň728
mod_vvisit_counterTento mesiac935

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Problém pirátstva v Malačskom prielive
Napísal: Marianna KYSELOVÁ   
Utorok, 19.februára 2008 - 08:24 hod.
Obsah článku
Problém pirátstva v Malačskom prielive
Zóna smrti
Teroristi
Raj pre žoldnierov
Pobrežná stráž Malajzie - MMEA
Ochranné systémy
Gurita 2005
Medzinárodná  námorná konferencia v Lime 2005

 






Raj pre žoldnierov

 

Rajom pre žoldnierov, alebo – ako sa vyskytuje v propagačných náborových brožúrkach bezpečnostných agentúr – pre „zopár správnych chlapov s dobrým platom,“ by sa dali nazvať všetky konfliktné regióny na svete. Malačský prieliv je jedným z tých regiónov, kde na rozdiel od Iraku alebo Afganistanu, kontraktorom hrozí len relatívne nízke nebezpečenstvo pri poskytovaní eskortných služieb.

Jednou z bezpečnostných agentúr pôsobiacich v tejto oblasti je BARS (Background Asia Risk Solutions). Riaditeľom je bývalý príslušník americkej armády Alex Duperouzel. „Prečo ja táto práca tak lákavá? Denne dostávam desiatky emailov od rôznych ľudí – od príslušníkov špeciálnych jednotiek, námornej pechoty, vojakov cudzineckej légie, ba aj hasičov a policajtov. Dôvod ja prostý. Dostanú rovnaký plat ako vojaci v Iraku.“ Ich mesačná mzda dosahuje 150,000 amerických dolárov. To čo ponúkajú, je ozbrojená eskorta obchodných lodí. Majú dobrý výcvik a výzbroj, preto predstavujú pre pirátov ťažký cieľ. Duperouzel tvrdí, že len dvakrát sa k nim priplavilo podozrivé plavidlo. „Nestojí im to zato. Nájdu si ľahší cieľ o pár námorných míľ ďalej.“ Príslušníkom BARS ide o zastrašenie nepriateľa. Na lodiach, ktoré doprevádzajú, sa neukrývajú. Chcú byť videní. Majitelia obchodných plavidiel si ich najímajú, pretože poskytujú ich lodiam väčšiu ochranu, než sľuby vlády. Snažia sa ochrániť v prvom rade svoje posádky, počítačových expertov a technikov – vyškolený personál, ktorého náhrada sa v týchto zemepisných šírkach dá len ťažko nájsť. A samozrejme svoju loď. Cena konštrukcií sa pohybuje od 300 do 350 miliónov a asi 400 miliónov za ropnú plošinu, ktoré piráti taktiež napádajú.

Nie všade sa tieto firmy stretnú s pochopením. Riaditeľ vnútornej bezpečnosti Malajzie Otman Talib varuje plavidlá súkromných bezpečnostných agentúr, že ak vstúpia do výsostných vôd Malajzie, budú okamžité zadržané. „V tejto krajine nemajú žiadnu moc a ide o porušenie našej teritoriálnej suverenity.“ Malajzia a Indonézia odmietajú medzinárodnú pomoc napriek tomu, že je všetkým jasná ich bezmocnosť bojovať s daným problémom samostatne.

Zaujímavosťou je, že v Malačskom prielive pôsobí aj PMC (Private Military Company) Glenn Defense Marine, ktorá zamestnáva predovšetkým vyslúžilých Gurkhov z britskej armády. Riaditeľ Glenn Defense Marine Stephen Weatherford potvrdil, že po Talibovom vyhlásení firma Malacca Straits Maritime Security musela ukončiť všetky rozbehnuté eskortné operácie a pozastaviť činnosť. Jej pracovníci boli z regiónu vyhostení napriek tomu, že firmu z právneho hľadiska uznali všetky vlády. „Nie sme tu, aby sme boli tŕňom v oku nejakému režimu,“ hovorí Weatherford. Zároveň dúfal, že firma obnoví svoju činnosť v prielive. BARS však v práci pokračuje či už v malajských vodách alebo mimo nich. Zatiaľ zostáva faktom, že prepravné lodné firmy (ktoré na to majú) si najímajú radšej žodnierov zo súkromnej agentúry ako radových vojakov alebo policajtov.

Singapúr sa na rozdiel ok okolitých štátov správa racionálnejšie. Vydáva povolenia, ktoré umožňujú začatie činnosti ktorejkoľvek registrovanej PMC. „Bez registrácie nemôžu v oblasti pôsobiť,“ tvrdí hovorca polície Singapúru Victor Keong. Vďaka registrácii možu lodiari najímať ochranku a štát má jasno v tom, komu a koho nechá najať.

ImagePredstavitelia Federácie majiteľov lodí Ázie sa stavia odmietavo k ozbrojenej eskorte na lodi. Podľa generálneho tajomníka Daniela Tana by mohlo dôjsť ku katastrofe, ak by sa medzi eskortou a pirátmi rozpútala prestrelka na ropnom tankeri. Rovnaký názor zastáva aj pridružená organizácia OSN Medzinárodná námorná organizácia so sídlom v Londýne (ďalej IMO – International Maritime Organisation). Zákaz nosenia strelných zbraní na civiliných plavidlách sa vyskytuje vo viacerých prijatých dohodách. Jednohlasne proti nim stoja súkromné bezpečnostné agentúry: posádky lodí majú právo na sebaobranu. „Pri všetkej úcte voči IMO, oni sedia pokojne v kancelárii, nie sú tam vonku, nikto im nemieri s AK-47 medzi oči,“ odkazuje Duperouzel. Musí sa spraviť všetko preto, aby sa predišlo strate na životoch. Ľudia, ktorí majú na svedomí tieto zločiny, nemajú rešpekt pred IMO a pred žiadnymi konvenciami. A úspešnosť PMCs v týchto vodách je zatiaľ sto percentná: žiadna pirátska loď sa doteraz k eskortovanému plavidlu nepriblížila.

Naviac je tu problém s poistením. Lloyds odmieta poisťovať plavidlá plaviace sa cez Malačský prieliv. Tamojšiu oblasť vyhlásila za vojnovú zónu. Svoje tvrdenie predstavenstvo postavilo na odporúčaniach AEGES s.r.o., ktorá sa angažuje pri v Afganistane a Iraku. Jej zakladateľom je najpopulárnejší žoldnier súčasnosti plukovník Tim Spicer. Jeden z troch vlastníkov agentúry, taktiež bývalý žoldnier z agentúry AEGIS Dominic Armstrong osobne vidí vývoj v technike a v spôsobe operovania pirátov. Zmena prišla začiatkom roka 2005, keď juhovýchodnú Áziu zasiahla cunami. Prežili len skúsení piráti s veľkými skupinami. Útoky opäť začali v marci až apríli. Vtedy už mali pancierové päste RPG-7 a menšie raketové zariadenia.

Ako bolo povedané, Malačský prieliv je dôležitá námorná obchodná trasa. Lode prevážajú tovar až do Číny. Niet divu, keď oblasť ovládajú piráti a moslimské štáty, že sa tu snaží presadiť aj Západ. Konkrétne USA chcú posilniť svoju pozíciu v regióne. Preto v roku 2004 tam vyslali šiestu flotilu a ponúkli malajskej vláde spoluprácu v boji s pirátmi. Malajzia povedala nie. Zástancom odmietnutia ponúkanej spolupráce je admirál Tan Sri Dato Sri Mohd Anwar, ktorý sa netají tým, že ho vycvičil Západ, konkrétne Francúzsko.  Hlavný problém vidí v územnej suverenite Malajzie. Prieliv patrí do jej teritoriálnych vôd. Je právom štátu niečo odmietnuť. Podľa admirála Malajzia nepotrebuje pomoc Spojených štátov. Spolupracujú s Indonéziou a Singapurom. Od námorníctva a polície získali 74 lodí, ktoré aj teraz hliadkujú v prielive. „Ak budeme potrebovať pomoc, požiadame o ňu. Ale prečo len Američanov?“

Pravda je však taká, že tých 74 plavidiel by už dávno malo byť vyradených zo služby. Kapitán Soherto by o tom mohol rozprávať. Ako iní aj on velí lodi o rýchlosti 10 uzlov (16 km/h). Každý z jeho posádky má pre sebaobranu určenú jednu pištoľ. Môže sa tak akurát obmedziť na kontrolu rybárskych člnov a vrátenie ilegálnych emigrantov späť za hranice.

 



 
< Predchádzajúca