A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes1182
mod_vvisit_counterVčera1002
mod_vvisit_counterTento týždeň4300
mod_vvisit_counterTento mesiac24899

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Armáda KĽDR – posledná opora komunistického režimu.
Napísal: Jakub HORVÁTH   
Streda, 20.februára 2008 - 21:32 hod.
Obsah článku
Armáda KĽDR – posledná opora komunistického režimu.
Konvenčná armáda
Pechota
Obrnené jednotky
Delostrelectvo
Vzdušné sily
Protivzdušná obrana
Námorné sily
Raketový program
Chemické zbrane
Ofenzívne a defenzívne plánovanie
Budúcnosť
 

Ofenzívne a defenzívne plánovanie

Nasadenie armády KĽDR na území Kórejského poloostrova je naplánované do posledných detajlov rovnako pre scenár útočnej aj obrannej vojny, pričom práve druhá eventualita dostala v priebehu posledných dekád nový rozmer. Útočná vojna by pravdepodobne pozostávala z nasledujúcich krokov. Ako prvé by boli nasadené špeciálne jednotky na území Južnej Kórei, dopravené vzduchom, loďou a tunelmy pod DMZ. Tieto jednotky by boli rozmiestnené ešte pred začiatkom samotného pozemného útoku, možno až niekoľko dní pred ním. Podľa doterajšej skúsenosti by používali civilné šatstvo, alebo uniformy a výzbroj Juhokórejskej armády. Hlavným spôsbom infiltrácie by boli tunely, ktoré umožňujú prechod veľkých jednotiek na mnohých miestach. V období rokov 1974 až 1990 boli objavené štyri takéto tunely. Dĺžka jedného z nich bola viac než 1600 metrov a jeho šírka umožňovala prechod celého pluku za jednu hodinu. Predpokladá, sa že pod DMZ je po celej jej dĺžke vybudovaných ďalších 20 takýchto tunelov, ktoré sú vykonané po celej dĺžke, Posledných pár metrov bude prerazených počas útoku. Najsilnejšou zbraňou armády KĽDR je moment prekvapenia. Prvotný útok sa odohrá v noci, počas zlého počasia alebo počas sviatkov. Samotný útok by bol začatý intenzívnou delostreľbou a útokom rakiet Frong a Scud na ciele na DMZ a južne od nej až po Soul. Práve koncentrácia juhokórejskej armády pod Soulom by bola jedným z hlavných cieľov delostrelcov. Nasadenie síl deviatich zborov prvého a druhého frontu si v dôsledku geografickej situácie poloostrova vyžiada rozdelenie na tri prúdy. Prvým bude smer Kesong-Munsan-Soul, druhým bude smer Čchorwon s hlavnou zásobovacou cestou “3“ a tretím bude prístup po výchdonom pobreží. Najťažšie boje budú prebiehať na prístupe Keson-Munsaan, ktorý je najkratšou cestou k Soulu. Útok po prístupe Chorwon by mohol byť zdržaný v horách a postup po východnom pobreží by mohol vyznieť do prázdna. Pozemné sily KĽDR sa budú snažiť obkľúčiť alebo úpne zničiť sily juhokórejskej armády. Velenie KĽDR chápe ich zničenie ako prvoradý cieľ a okupáciu územia len ako druhoradý. V prípade že by juhokórejské jednotky unikli zničeniu mohly by sa zreorganizovať, čo by znamenalo faktickú porážku KĽDR. Pretože Soul, a okolité mestá Jongdungpcho, Inčchon a Suwon tvoria srdce Južnej Kórei, ich získanie bude pre KĽDR veľmi dôležité. Pri ich obrane bude dôležité vedieť ako rýchlo sa jednotky KĽDR k Soulu dostanú. Pri nízkej mobilite severokórejských peších jednotiek je dôležité vedieť, že rýchlosť pešieho pochodu je bez odporu v ideálnom prípade a s nasadením maxima síl 4 až 5 kilometrov za hodinu vo dne aj noci. Za deň takto prejde pešia jednotka 45 kilometrvo pri maximálnom úsilí. Realistickejšie odhady však hovoria len o 30 kilometroch za deň. Rýchlosť vozidiel je 15 až 20 kilometrov za hodinu a 150 až 200 kilometrov denne. Ani jeden z týchto odhadov však nepočíta s bojmi alebo dopravným kolabsom. Jednotky útočiace na Soul budú musieť prekonať 40 až 50 kilometrov po osi Kaeson-Munchan, v prípade,že budú postupovať po osi Chorwon 80 až 100 kilometrov. Pre jednotky KĽDR je životne dôležité obmedziť nepriateľskú prevahu na mori a najmä vo vzduchu. Proti útokom nepriateľských lietadiel a vrtulníkov je totiž väčšina pozemných jednotiek KĽDR bezbranná. Je preto možné vykonanie sabotážnych akcií alebo raketových útokov na letecké a vrtulníkové základne protivníka. Letetcvo a námorníctvo KĽDR nebudú v prípadnej útočnej vojne hrať žiadnu dôležitejšiu úlohu.

Defenzívny vojnový scenár počíta s obranou proti juhokórejskej armáde na DMZ s použitím opevnených pozícií a s maximálnym využitím kopcovitého terénu a delostrelectva. Mimoriadny dôraz je kladený na protilietadlové obranu a obranu pobrežia. KĽDR si je plne vedomá sily leteckých útokov a bude obrane proti nim venovať vždy mimoriadnu pozornosť. Nanešťastie pre armádu katastrofálna situácia národného hospodárstva neumožňuje nákup modernej drahej techniky, ktorá by niečo také umožnila. Je preto jasné, že protivzdušná obrana KĽDR nemôže svoju úlohu úspešne splniť ak budú letiská na juhu a lietaldové lode na mori nerušene operovať. Obrana proti prípadným výsadkom na území KĽDR sa bude vykonávať prostredníctvom rušivých útokov malých lodí a cieleným útokom lodí s raketami na výsadkovú flotilu. Ďalej to bude zamínovanie prístupov k vyloďovacím plážam, použitím delostrelestva a protilodných rakiet a jednotiek rezerv a milícií proti plážam. Ponorky budú využité na zamínovanie námorných ciest na juhu alebo k útokom na konvoje na šírom mori. KĽDR demonštruje svoj strach z vylodenia každoročným vyhlásením pohotovosti v čase konania americko-juhokórejských vojenských cvičení Team Spirit. Defenzívny scenár počíta s nasadením rakiet a delostrelectva na DMZ a najmä proti letiskám nepriateľa. V prípade hroziacej porážky a pádu režimu sa počíta s nasadením chemických a jadrových zbraní.

Aj v útočnom aj obrannom scenáry hrá mimoriadnu úlohu komunikácia. Pretože komunikačné prostriedky nie su silnou stránkou severokórejskej armády, dá sa predpokladať, že sa bude značná časť operácií riadiť tradičnejšími formami, ako sú spojky a káblová komunikácia. Práve ochromenie komunikácie by bolo jedným z najväčších úspechov nepriateľa, pretože armáda je riadená centrálne s malým priestorom na vyvinutie lokálnej iniciatívy. Najhoršia je úroveň spojenia na najnižšej úrovni. Pechotná čaty o veľkosti 37 mužov majú k dispozícií len jednu slabú vysielačku R116 pracujúcu v pásme VKV a poľný telefón TAI-43. Toto zariadenie je absolútne nedostačujúce pre moderný boj založený na rýchlom šírení informácií. Na rotnej, prapornej a plukovnej úrovni sa u pechoty používajú vysielačky ruského pôvodu: R105 (36-46.1MHz, cca 1960), R106 ( VHF AM, 46.1-48.650 Mhz, 1,5km, cca 1950), R11 , R126 (VHF FM), RDM a telefón TAI-43. Tieto zariadenia sú nepraktické a nespoľahlivé s praktickým dosahom niekoľkých kilometrov, maximálne niekoľkých desiatok kilometrov. V hornatom teréne môže byť spojenie obmedzené na stovky metrov. 

Súvisiace články
 


 
< Predchádzajúca