Budúcnosť

Celková situácia v ozbrojených silách KĽDR je odrazom situácie hospodárstva. KĽDR čelí kríze svojich obranných schopností, ktorá sa s postupujúcimi rokmi stále viac prehlbuje. Neschopnosť nakúpiť modernú technológiu a zbraňové systémy sa prejavuje v rýchlom prepade vojenských schopností krajiny. Pretože národné hospodárstvo nebude ani v budúcnosti schopné poskytnúť prostriedky pre nákup moderných zbraní, nepredpokladá sa vážnejšia modernizácia. Zatiaľ čo v rokoch 1980-1990 mala KĽDR ešte 70-50% šance uspieť v ozbrojenom konflikte proti Južnej Kórei, do roku 2000 táto schopnosť klesla na 40-35%. V roku 2010 budú mať ozbrojené sily KĽDR iba 30% šancu uspieť a v nasledujúcej dekáde (2010-2020) bude ich schopnosť konvenčne bojovať minimálna, čo bude znamenať faktický koniec KĽDR ako konvenčnej vojenskej hrozby. Dôležitá bude pri tom najmä výstavba protiraketovej obrany Južnej Kórei. 

Je nepravdepodobné, že by sa režim KĽDR v budúcnosti nepokúsil obnoviť svoj program jadrového zbrojenia, ak vznikne pre takýto krok potreba. V minulosti sa ukázalo, že medzinárodné dohody sú z pohľadu KĽDR platné len dovtedy, pokým z nich plynú výhody. Aj keď tlak zo strany medzinárodného spoločenstva bol do istej miery účinný, najmä keď krajina potrebovala potravinovú a energetickú pomoc, dlhodobý úspech to určite nie je. Je znepokojujúce, že KĽDR začala stále viac spájať otázku svojho prežitia s otázkou získania jadrových technológií a zbraní. Režim sa postupne odvracia od iných alternatív a chápe rakety s jadrovou hlavicou ako svoj najlepší prostriedok na dosiahnutie svojich požiadaviek voči zahraničiu. KĽDR spôsobuje svojim susedom a medzinárodnému spoločenstvu veľa problémov, od štátom riadenej produkcie a vývozu drog a zbraní až po únosy cudzincov a provokácie na hraniciach. Zároveň sa dá predpokladať, že režim je odhodlaný podniknúť všetky kroky nutné k zabezpečeniu svojho prežitia, vrátane smrti miliónov svojich občanov, čo sa preukázalo počas hladomoru v 90-tych rokoch. Je preto možné dívať sa na budúcnosť KĽDR len s veľkými obavami. Ak sa nezmení smerovanie politického režimu, smeruje tento partizánsky štát do záhuby. Počas tohto procesu takmer určite ohrozí svojich susedov. Nakoľko bude táto hrozba vážna závisí od otázky, koľko jadrových, chemických a konvenčných zbraní bude mať v momente skazy k dispozícií.

Súvisiace články
Komentár : Irán - darebák alebo génius ? Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR