Protivzdušná obrana

Protivzdušná obrana KĽDR sa v posledných rokoch prispôsobovala akútnej hrozbe vzdušného útoku z ostrany USA. Aj keď KĽDR mala mnoho negatívnych skúseností so silou leteckých útokov už z čias vojny, vedenie krajiny precenilo raketový a delostrelecký štít vybudovaný v minulých desaťročiach. Suverénna americká prevaha v operácií Púštna búrka a počas náletov na Kosovo a Juhosláviu ukázali režimu skutočnú silu moderného letectva. Po celej KĽDR je rozmiestnených asi 11 000 protilietadlových diel, čo tvorí najhustejšiu protilietadlovú obranu na svete. Väčšina z nich je však absolútne neschopná zasiahnuť moderné bojové lietadlá. Od malých rýchlopalných diel ZGU1, ZPU-2, ZPU-4 a ich domácich kópií, ktorých dostrel nie je väčší ako 1500 metrov, cez automatické delá M1939, Typ 65, Typ 74 a S60 ráže 37 až 57mm, až po neohrabané KS-12 a KS-19 ráže 85 a 100mm. Aj v prípade ich použitia v kombinácií s radarom je ich bojová hodnota veľmi malá.

Okrem toho sa v krajine nachádza asi 50 odpalovacích zariadení najmä pre zastaralé rakety S-75 Volchov (1958) ale aj modernejšie S-125 Ňeva (1961) a S-200 (1967). Väčšina týchto raketových zariadení sa nachádza v okolí Pchjongjangu a iných miest, ďalej letísk a po celej DMZ, pričom niektoré z nich sú prázdne, čo môže nasvedčovať ich občasnému sťahovaniu. Rakety S-75 a S-125 sa sústreďujú na pobreží, zatiaľ čo rakety SA-5 sú v okolí Pyongjangu a DMZ. Rakety nemajú k dispozícií najmodernejšie radarové zariadenia na to, aby mohli úspšne bojovať s lietadlami poslednej generácie. KĽDR má k dispozícií kompletný systém radarov. Patria medzi ne: prehľadový rádiolokátor P-8 (1951) a prehľadový rádiolokátor P-10 s dosahom 70km . Ďalej rádiolokačný výškomer PRV-11 Versina (1961) a prehľadový rádiolokátor P-12 Jenisej (1954) s dosahom 200 kilometrov, prehľadový rádiolokátor P-15 (1955) a P-15M (1959) s dosahom 140km. Radarom s najväčším dosahom, ktorý má KĽDR k dispozícií je prehľadový rádiolokátor P-14 Lena (1959) s dosahom 600km. Streleckým radarom (rádiolokátorom navedenia ) pre rakety S-125 je tzv. Low Blow systém. Okrem toho má KĽDR vo výzbroji aj rádiolokátor pre podrobnejšie zameranie Fan Song a tiež lokátor Back Net pre rakety S-200. Predpokladá sa, že v KĽDR by mohli byť umiestnené aj niektoré z nasledujúcich systémov : PRV-13 Nadeznost, K-66, O-14. Jediným moderným radarom, ktorý má údajne KĽDR k dispozícií , je 3D rádiolokátor krátkeho a stredného dosahu ST-68, ktorý využíva vo variante ST-68MSK aj armáda Slovenskej republiky ku svojmu najmodernejšiemu protilietadlovému raketovému systému S-300PMU. KĽDR podnikla v minulosti viacero krokov pre zlepšenie pasívnej ochrany svojhu hospodárstva a armády pred leteckými útokmi. Mnohé dôležité vojenské a hospodárske zariadenia sa presťahovali do podzemia, kde ich pred bombami chráni niekoľkometrová vrstva železobetónu a zeminy. KĽDR sa zároveň poučila z posledných leteckých kampaní minulého storočia a začala by v prípade konfliktu po vzoru Juhoslávie a Iraku využívať klamné ciele a makety bojovej techniky a lietadiel. Nie je nepravdepodobné, že už teraz sú takéto makety prítomné pre hladné oči prieskumných lietadiel a satelitov.

Súvisiace články
Komentár : Irán - darebák alebo génius ? Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR