Raketový program

Ďalšou časťou rovnice bezpečnosti na Kórejskom poloostrove je raketový program KĽDR. Krajina v súčasnosti disponuje raketami, o ktorých sa predpokladá, že sú schopné dopraviť na územie susedných štátov rôzne bojové hlavice. Prvé moderné rakety dorazili do KĽDR v roku 1969 zo ZSSR. Rakety 2K6 Luna (Frog-5) a 9K52 Luna-M (Frog-7A) mali dolet len 70 km, pre Soul však predstavovali priame ohrozenie. V roku 1976 dodal Egypt do KĽDR moderné rakety 9K72 Elbrus (Scud B), ktoré KĽDR vyrábala a exportovala aj vo svojej vlastnej verzii Hwasong 5. Tieto rakety s doletom cez 300 km sú dokázateľne vybavené hlavicami s chemickými a bakteriologickými zbraňami. Od roku 1990 disponuje sever aj raketami Scud C, nazývanými Hwasong 6, ktoré majú nižšiu nosnosť, ale predĺžený dolet až na 500 km. Podľa niektorých zdrojov disponuje KĽDR až 500 raketami typu Scud. Na začiatku 90- tych rokov sa prvýkrát objavila aj raketa Nodong, niekedy označovaná ako Scud D. Ide o výkonnejšiu raketu s doletom presahujúcim 1000 km a nosnosťou skoro jednej tony. Prvé testy rakety Nodong sa uskutočnili v roku 1993, pričom počas jedného z nich raketa preletela vzdialenosť 500km a spadla do Japonského mora. KĽDR tak jasne demonštrovala dôvod vývoja tejto rakety-schopnosť napadnúť Japonsko a americké vojenské základne na jeho území. Tomu zodpovedá aj dislokácia niektorých odpalovacích zariadení v severovýchodnej časti krajiny. Nie je jasné, koľko rakiet Nodong je momentálne v službe, najvyššie odhady neprekročili 100 kusov. Vývoj a produkcia rakety Nodong sú poznačené problémami národného hospodárstva, pre ktoré je produkcia balistických rakiet mimoriadne veľkou záťažou. Od konca 90-tych rokov disponuje KĽDR aj raketami Tapedong ( Taep`o-dong 1 - TD1) a Tapedong 2 (TD2). Tieto rakety majú dosah presahujúci 2000 km a nosnosť jednej tony, pričom sa predpokladá, že raketa TD2 má dosah až 3000 km. Aj keď západné pobrežie USA ešte nie je priamo ohrozené, niektoré zdroje predpokladajú, že v horizonte desiatich rokov už bude v dosahu ďalšej generácie rakiet. Produkcia rakiet sa v KĽDR vykonáva prevažne pod zemou v dobre utajených podmienkach. Samotné testy sú úspešné len čiastočne a väčšina statických odpalovacích zariadení pre tieto rakety je známa a pomerne ľahko zničiteľná zo vzduchu, kvôli slabosti letectva a protilietadlovej obrany KĽDR. Problématickými sa môže stať veľké množstvo rakiet Scud a Frog, ktoré je možné premiestňovať po cestách. Aj keď KĽDR pristúpila na čiatočné obmedzenie testov balistických rakiet, nejde o uspokojivé riešenie, pretože technológia týchto rakiet sa naďalej testuje v zahraničí, najmä Iráne a Pakistane, ktorí tieto rakety a ich komponenty nakupujú. KĽDR tak môže popri nemalých príjmoch z ich predaja sledovať vývoj a učiť sa z výsledkov testov v cudzine.

Súvisiace články
Komentár : Irán - darebák alebo génius ? Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR