Delostrelectvo je považované za najnebezpečnejšiu zložku pozemných síl, a možno aj najnebezpečnejšiu zložku celej armády. KĽDR má v užívaní 10 000 kusov hlavňových delostreleckých zbraní a viac ako 2000 raketových delostreleckých zbraňových kompletov.
Najúčinnejšie sú ďalekonosné viac hlavňové samohybné raketomety 9K51 Grad (BM-21) a BM-11 ráže 122mm, BMD-20 ráže 200mm amodernejšie M1985/91 ráže 240mm. Všetky tieto raketomety sú umiestnené na podvozkoch nákladných automobilov a sú teda mobilné v rámci cestnej siete.
Hlavňové delostrelectvo sa rozdeľuje na samohybné a ťažné. Početné ťažné delostrelectvo, ktoré pochádza z obdobia tesne po druhej svetovej vojne zastupujú najmä typy M-30, A-19, D-20 a M-46. O type M46 sa predpokladá, že je umiestnený aj v batériách pobrežnej obrany. Všetky tri typy sa používajú aj v pevných pozíciách na DMZ. Oveľa nebezpečnejšie ako ťažné delostrelectvo je delostrelectvo samohybné. Aj keď KĽDR má celú plejádu typov, zaradených do výzbroje: M1974 (152mm), M1975 (130mm), M1981 (122mm), M1985 (152mm), M1991 (122mm), M1992 (120mm) a M1992 (130mm), len o dvoch M1977 a M1978 sa vie viac podrobností. Najmä M1978 Koksan, je mimoriadne účinné samohybné delo ráže 170mm s dostrelom 40 kilometrov na podvozku tanku T-54.
Väčšina delostrelectva je teoreticky mobilná, umiestnenie diel v zpevnených pozíciách a možné problémy s dopravnými prostriedkami však môže túto mobilitu značne obmedziť. KĽDR v dôsledku strategickej situácie na DMZ v poslednom polstoročí postupne rozširovala svoj delostrelecký a raketový arzenál tak, aby bol schopný čo najúčinnejšie zasiahnuť cieľ na juhu DMZ a v Soule, ktorý je vzdialený len 40 kilometrov. Delostrelectvo je dobre ukryté a opevnené aj v pozíciáchpozdĺž Demilitarizovanej zóny. Možno je tu nasadená podstatná časť jediného delostreleckého zboru. Delostrelectvo je také početné, že proti jeho počiatočnému úderu nie je možná ochrana ani obrana. Juhokórejská armáda nemá možnosti vyradiť ho v prípade vojny okamžite z akcie ani letecky, ani vlastným delostrelectvom. Rozhodujúci je veľký počet diel, ktorý presahuje okamžité kapacity juhokórejského letectva a delostrelectva. Dôležitý je aj fakt, že niektoré delá sú umiestnené v zpevnených dobre ukrytých pozíciách. Tieto delá spôsobia živej sile juhokórejskej armády najväčšie straty. Ich nasadenie je možné aj v prípade komunikačného kolabsu, pretože v prípade nasadenia na DMZ sa už nachádzajú v mieste svojho nasadenia a majú dopredu zadelené ciele. Zásoby munície pravdepodobne stačia na štyri mesiace bojov, je však možné že zníženie prepravnej kapacity armády by viedlo k menšej intenzite delostreľby. To však pravdepodobne neplatí pre prvé rozhodujúce hodiny bojov. Väčšina delostreleckej techniky je nenáročná na údržbu, pričom oblasť prípadných bojov je tak dobre zmapovaná, že zameriavanie diel je možné vykonávať naslepo bez nutnosti použiť sofistikované zariadenia na pozorovanie.
Soul je najväčším populačným a správnym centrom Južnej Kórey a vďaka blízkosti Demilitarizovanej zóny je ideálnym cieľom pre útok zo strany KĽDR. Armádne a politické vedenie KĽDR si uvedomuje svoju vojenskú slabosť a neschopnosť poraziť spojené americko-juhokórejské armády na bojisku. Jeho cieľom preto je odradiť západ od konvenčného útoku ohrozením Soulu a jeho populácie. Aj keď je armáda KĽDR v úpadku, je stále schopná zasadiť civilnému obyvateľstvu na juhu zdrvujúci úder, pričom pre Soul to platí dvojnásobne. Západné spravodajské zdroje predpokladajú, že až jedna pätina munície diel mieriacich na Soul má hlavicu s bojovým plynom. Zároveň sa predpokladá, že v prvej hodine prípadného konfliktu dopadnú na Soul tisíce delostreleckých granátov, ktoré spôsobia civilnej populácií ohromné straty. Tieto predpoklady tvoria v politickom uvažovaní severu aj juhu rovnako dôležitú, ak nie dôležitejšiu časť, ako jadrový program, dôležitý skôr pre USA a Japonsko.
Hlavňové delostrelectvo sa rozdeľuje na samohybné a ťažné. Početné ťažné delostrelectvo, ktoré pochádza z obdobia tesne po druhej svetovej vojne zastupujú najmä typy M-30, A-19, D-20 a M-46. O type M46 sa predpokladá, že je umiestnený aj v batériách pobrežnej obrany. Všetky tri typy sa používajú aj v pevných pozíciách na DMZ. Oveľa nebezpečnejšie ako ťažné delostrelectvo je delostrelectvo samohybné. Aj keď KĽDR má celú plejádu typov, zaradených do výzbroje: M1974 (152mm), M1975 (130mm), M1981 (122mm), M1985 (152mm), M1991 (122mm), M1992 (120mm) a M1992 (130mm), len o dvoch M1977 a M1978 sa vie viac podrobností. Najmä M1978 Koksan, je mimoriadne účinné samohybné delo ráže 170mm s dostrelom 40 kilometrov na podvozku tanku T-54.
Väčšina delostrelectva je teoreticky mobilná, umiestnenie diel v zpevnených pozíciách a možné problémy s dopravnými prostriedkami však môže túto mobilitu značne obmedziť. KĽDR v dôsledku strategickej situácie na DMZ v poslednom polstoročí postupne rozširovala svoj delostrelecký a raketový arzenál tak, aby bol schopný čo najúčinnejšie zasiahnuť cieľ na juhu DMZ a v Soule, ktorý je vzdialený len 40 kilometrov. Delostrelectvo je dobre ukryté a opevnené aj v pozíciách
Soul je najväčším populačným a správnym centrom Južnej Kórey a vďaka blízkosti Demilitarizovanej zóny je ideálnym cieľom pre útok zo strany KĽDR. Armádne a politické vedenie KĽDR si uvedomuje svoju vojenskú slabosť a neschopnosť poraziť spojené americko-juhokórejské armády na bojisku. Jeho cieľom preto je odradiť západ od konvenčného útoku ohrozením Soulu a jeho populácie. Aj keď je armáda KĽDR v úpadku, je stále schopná zasadiť civilnému obyvateľstvu na juhu zdrvujúci úder, pričom pre Soul to platí dvojnásobne. Západné spravodajské zdroje predpokladajú, že až jedna pätina munície diel mieriacich na Soul má hlavicu s bojovým plynom. Zároveň sa predpokladá, že v prvej hodine prípadného konfliktu dopadnú na Soul tisíce delostreleckých granátov, ktoré spôsobia civilnej populácií ohromné straty. Tieto predpoklady tvoria v politickom uvažovaní severu aj juhu rovnako dôležitú, ak nie dôležitejšiu časť, ako jadrový program, dôležitý skôr pre USA a Japonsko.