Fázy sporu

Spor pravdepodobne siaha do 30. rokov minulého storočia. V tomto období začínajú jednotlivé štáty vznášať na ostrovy Spratleyho archipelágu teritoriálne požiadavky. V 50. rokoch už sporné strany v Juhočínskom mori prevádzkujú 29 ropných polí a štyri vrty do ložísk zemného plynu. Rastúce energetické požiadavky Čínskej ľudovej republiky v priamej úmernosti s nárastom národného hospodárstva a závislosti od ropných produktov, ale aj s poklesom možností domácich energetických zdrojov, si priam vynútili hľadanie alternatívnych zdrojov nerastných surovín. Z hľadiska geografického dosahu a nákladov spojených s prieskumom oblastí ako potenciálnych ložísk nerastných surovín, sa zdalo byť relatívne nedotknuté súostrovie Spratley v Juhočínskom mori ideálnym miestom.

Podľa Kenta Caldera, profesora japonských štúdií a predsedu Centra Edwina O. Reischauera pre štúdie východnej Ázie, obchodná bilancia Číny sa od 90. rokov 20. storočia prudko zhoršila. Taktiež vďaka nestabilite čínskeho obchodu a s tým spojenými výkyvmi v rámci investícií zahraničných i domácich spoločností, sa štát za posledných 25 rokov etabloval ako sieťový importér ropy a ropných produktov. Závislosť od dovozu ropy započala v čínskom národnom hospodárstve domino efekt, ktorý začal nárastom cien palív, pokračoval nízkou spotrebou energie na obyvateľa (celkovo je to 40 percent svetového priemeru) a s najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať preťaženie ekonomiky. Pokiaľ kompetentní nenájdu riešenie, ako sa vysporiadať s astronomickými počiatočnými nákladmi vrazenými do systému výroby, odpadovými produktmi a s tým spojenými obavami ohľadom pracovnej bezpečnosti a rizík pre obyvateľstvo a krajinu vôbec (čo súvisí s nárastom spotreby atómovej energie, pretože štát nie je ekonomicky, materiálne, ani technicky pripravený hľadať tzv. alternatívne zdroje energie), ropa zostane strednodobo až dlhodobým vedúcim zdrojom energie. Okupácia Spratleyho ostrovov je preto životným záujmom Čínskej ľudovej republiky. Profesor histórie na Univerzite v Utahu Marcusa Halla v publikácií Trouble Brewing in the South China Sea tvrdí, že sa Čína zaplietla do sporu v troch fázach:

Čína svoju prítomnosť v regióne ospravedlňuje historickým významom ostrovov pre krajinu. Ostrovy si podmanila už v 2. storočí pred Kristom dynastia Han. Čínske požiadavky a historická interpretácia svojho práva suverenity v regióne v každom prípade porušujú normy medzinárodného práva a ignorujú akékoľvek pokusy o mierové riešenie konfliktu, akým bola aj vyššie uvedená deklarácia z roku 1992.

Súvisiace články