Nepriami aktéri konfliktu

Dôkazom, že sa z regionálneho sporu o Spratleyho ostrovy stáva konflikt svetového významu, je nepriama angažovanosť Spojených štátov amerických – v oblasti finančno – obchodnej a vojenskej. Ide o intervenciu prostredníctvom amerických ropných a obchodných spoločností. Jednou z nich je Conoco Phillips Company so sídlom v Houstone (Texas). Bola vytvorená jednou z najväčších fúzií v dejinách, a to zjednoteným spoločností Conoco Inc. A Phillips Petroleum Co. 30. augusta 2002. A samozrejme Royal Dutch/Shell Group, Alcorn International a Halliburton Energy Services. Shell je od začiatku roku 2008 hlavným operátorom ropného poľa Gumusut-Kakap neďaleko Malajzie, v provincii Sabah, v ktorej stále prebiehajú krvavé boje za samostatnosť. Royal Dutch pred fúziou so Shell čelil mnohým škandálom a obvineniam zo znečisťovania prírodných rezervácií po celých spojených štátoch a z vykorisťovania domorodých zamestnancov v bývylej Rhodézii, v Sudáne a Nigérii. Po fúzii sa nič nezmenilo...

Halliburton (známa vďaka využívaniu služieb žoldnierov agentúry AEGIS plukovníka Tima Spicera) prevádzkuje ropné vrty v 120 krajinách. Okrem riadiaceho centra v Houstone otvorila ďalšie v Dubaji (Spojené arabské emiráty) v roku 2007, kde v poste riaditeľa stojí David J. Lesar. 

Snáď žiadna spoločnosť podobného zamerania nečelila toľkým finančným a politickým škandálom ako Halliburton. Okrem prepojenie na žoldnierske organizácie a porušovanie ľudských práv k tomu do značnej miery prispeli aj úzke kontakty na vládu USA, a to na bývalého viceprezidenta a Dicka Cheneyho počas vojny v Iraku v roku 2003. Chceney opustil spoločnosť počas prezidentských volieb v roku 2000 s balíkom 34 miliónov dolárov. V roku 2004 od Halliburtonu obdržal skoro 400 000 dolárov ako odstupné v čase, keď sa jeho angažovanosť v spoločnosti (okrem odstupného a kompenzácií „z rozličných dôvodov“ bol Cheney vlastníkom niekoľkých akcií spoločnosti) spolu s obavou o konflikt záujmov dostala na titulné stránky dennej tlače. Po nastúpení do úradu v roku 2001 Cheney prijal zákon, ktorý zaručoval stálu hodnotu príspevkov z Halliburtonu na nasledujúcich päť rokov tak, aby nezáviseli na celkovom obrate alebo majetku spoločnosti. Cheney zároveň podpísal zmluvu, ktorá ho právne zaviazala k predaju akcií Halliburtonu, pričom daň zo zisku si rozdelia tri inštitúcie: 40% dostane Univerzita vo Wyomingu (rodisko Dicka Cheneyho), 40% Fakulta medicíny Univerzity Georgea Washingtona a 20% dostane organizácia Capital Partners for Education. Zmluva je ireverzibilná, nemôže byť zrušená, vypovedaná alebo zmenená.

V regióne má svoje pobočky aj JP Morhan Chase. Ide o jednu z najstarších a najväčších finančných inštitúcií na svete (na treťom mieste po Bank of America a Citigroup). Riaditeľstvo sa nachádza v New Yorku. Firma sa špecializuje na privátne bankové služby, investičné bankovníctvo, manažment a kúpu a predaj akcií. Od roku 2006 (po Williamovi B. Harrisonovi) je generálnym riaditeľom firmy CEO (Chief Executive Operator) Jamie Dimon.

Pokiaľ ide o vojenskú angažovanosť, Spojené štáty majú s Filipínami podpísanú bilaterálnu obrannú dohodu. Na druhej strane je podľa analytikov dosť nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k naplneniu záväzkov v zmluve v tomto spore.

Podobne ako Spojené štáty, k vyriešeniu sporu mierovou cestou chce prispieť aj Japonsko. Sporná oblasť súostrovia Spratley sa nachádza blízko námorných obchodných ciest, od ktorých závisí dovoz tovarov do krajiny (70 % importu zo Stredného východu). Navyše sú v spore zainteresované aj japonské ropné spoločnosti, ktoré majú záujem o ťažbu nerastných surovín v regióne.

Spojené štáty a Japonsko, dokonca aj Rusko, majú v Juhočínskom mori prítomnú stálu vojenskú posádku. Členské štáty ASEANu sa obávajú, že ak Američania opustia región, Spratleyho ostrovy zostanú bez vyváženej sily voči Čínskej ľudovodemokratickej republike. Hoci mnohí západní vojenskí experti považujú armádu Číny za technicky zastaralú, v ASEANe predstavuje pre členské štáty stále hrozbu, pretože v porovnaní s ostatnými štátmi, je vojenská moc Číny nadradená – kvalitatívne aj kvantitatívne. Môžeme teda konštatovať, že ČĽR sa v 21. storočí stáva regionálnym hegemónom. Pre porovnanie uvádzam v nasledujúcej tabuľke vojenskú silu Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Filipín v Juhočínskom mori:

Podľa japonského profesora Shigeo Hiramatsua domáce čínske ropné rafinérie, predovšetkým vrtné zariadenia s neadekvátnou extrahovacou technológiou, znemožňujú také zvýšenie produkcie energie, ktoré by pokrylo rastúce požiadavky. Preto sa musí buď zvýšiť dovoz ropy a zemného plynu, alebo zadovážiť potrebná technológia, alebo sa musia nájsť nové ropné polia. Jediným potenciálnym miestom, kde by mohli čínske ropné spoločnosti začať ťažiť za čo najnižšie náklady, sú Spratleyho ostrovy.

Konflikt v regióne sa posledné roky začína vyostrovať. Okrem čínskej snahy o vydobytie si postu jediného hegemóna v oblasti, môže zato práve záujem zahraničných ropných spoločností, ktoré postupne objavujú nerastné bohatstvo oblasti a čoraz viac sa snažia doňho preniknúť. Sú ochotné podniknúť riskantnejšie operácie na ázijskom kontinente, aby našli náhradu za ropné rezervy v Amerike a v Severnom mori, kde ťažba dosahuje svoj vrchol. Pritom si neuvedomujú, respektíve ignorujú fakt, že ich prítomnosť narúša krehkú politickú stabilitu.

Čína už udelila niekoľkým zahraničným ropným spoločnostiam povolenie pre ťažbu ropy a zemného plynu. V Juhočínskom mori sa zasa naplno rozbehol rybolov. V roku 1992 čínska rafinéria China National Offshore Corp podpísala zmluvu o spoločnom výskume a ťažbe s Crestone Energy Corp. Zmluva sa týka práve rozporuplnej oblasti súostrovia Spratley. Americko – čínska zmluva rozzúrila Vietnam, ktorý tvrdí, že predmetom zmluvy sa stala oblasť nachádzajúca sa v jeho pobrežnej ekonomickej zóne. Situácia sa vyhrotila v roku 1996, keď Vietnam pripravil niekoľko plánov pre ťažbu ropy v území okupovanom Čínou. Jednalo sa o ostrov Conoco, v ktorom mala začať ťažbu Crestone Energy. Potrebné povolenie získala už v roku 1992 od Číny.

Okrem toho, že Čína udelila povolenia zahraničným ropným spoločnostiam pre ťažbu, v oblasti súostrovia taktiež vedie vojenské cvičenia a buduje námorné loďstvo a letectvo. Financial Times v auguste roku 1996 uviedlo, že Čína zakúpila od Veľkej Británie nový radar. Zariadenie reaguje citlivejšie na anomálie v rádiových vlnách a predstavuje akýsi systém včasného varovania v prípade útoku. Zároveň pomáha lepšie a strategicky rozmiestniť úderné skupiny lodi v Juhočínskom mori. Nehovoriac už o tom, že od susedných štátov ako napríklad Malajzia kupuje ropu pod trhovú cenu. Tým upevňuje svoje postavenie nielen v juhovýchodnej Ázii, ale aj na svetovom trhu ropy.

Súvisiace články