V súčasnosti sa začínajú vzťahy medzi Kaddáfího Líbyou a Západom otepľovať. Líbya už dávnejšie proklamovala, že prestala podporovať medzinárodný terorizmus, naopak začína spolupracovať v boji proti tomuto fenoménu, aspoň oficiálne. Fakt, že sa Líbya stala 1. 1. 2008 dočasným členom BR OSN, svedčí o zmene postoja Džamahíríje [1] a o opätovnej dôvere, ktorú získala na medzinárodnej scéne. Ide však o dlhodobejší proces, nie o náhlu zmenu stanoviska Líbye voči medzinárodnému terorizmu.

Čo prispelo k tomu, že Líbya začala spolupracovať so USA a krajinami EÚ? Ako možný dôvod sa uvádzajú dva druhy zahraničnej politiky voči Džamahíríji. Prvou je politika tvrdej sily, pre ktorú sa zvykne v medzinárodných vzťahoch používať aj názov „hard power“, a druhou politika jemnej sily, pre ktorú sa používa v medzinárodných vzťahoch termín „soft power“.

V mojej analýze sa chcem zaoberať oboma politikami a na záver zhodnotiť, ktorý druh spomenutej zahraničnej politiky prispel k zmene stanoviska Líbye voči terorizmu.