Hlavné menu

Home
Analýzy a publikácie
Úvahy a komentáre
Interview
Fotoreportáže
Hľadaj

A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes400
mod_vvisit_counterVčera1237
mod_vvisit_counterTento týždeň4755
mod_vvisit_counterTento mesiac25354

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Home arrow Analýzy a publikácie
Nezávislosť Kosova a jej dôsledky
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Piatok, 14.marca 2008 - 21:13 hod.
Obsah článku
Nezávislosť Kosova a jej dôsledky
Situácia na Balkáne
Situácia na medzinárodnej scéne
Záver
Strana 3 z 4

 

Situácia na medzinárodnej scéne

Po vyhlásení nezávislosti Kosova môžeme badať rozdielne postoje ako medzi jednotlivými štátmi, tak aj v rámci jednotlivých medzinárodných organizácií. Napríklad, ide o Organizáciu islamskej konferencie.[10] Hoci sú kosovskí Albánci moslimovia, len päť členov OIK z celkového počtu 57 oficiálne uznalo nezávislosť Kosova: Albánsko, Turecko, Malajzia, Afganistan a Senegal.[11]

Rovnaké rozpory možno badať aj na pôde OSN, najmä v Bezpečnostnej rade. USA, Veľká Británia a Francúzsko uznali nezávislosť Kosova, zatiaľčo Rusko a Čína sa postavili na stranu Srbska Ruská federácia vyhlásila, že bude blokovať akékoľvek úsilie Kosova stať sa plnoprávnym členom OSN.[12] V tomto prípade je potrebné upozorniť, že vstup do OSN nie je pre Kosovo naliehavou otázkou. Vzhľadom na jeho ekonomickú situáciu bude dôležitejší vstup do medzinárodných ekonomických zoskupení. Bývalý predstaviteľ OSN pre Kosovo Mahti Ahtisaari v tejto súvislosti povedal: „Kosovo sa potrebuje stať členom medzinárodných finančných inštitúcií ako napríklad MMF. Do OSN môže vstúpiť neskôr.“[13] Na druhej strane musíme konštatovať, že neprijatie Kosova do OSN a neuznanie niektorými jeho členmi bude naďalej komplikovať jeho medzinárodné postavenie vo svete.

Dôvodom postojov Ruska a ostatných krajín, čo sa postavili proti nezávislosti Kosova, nie je však samotný vznik nového štátu. To dokazuje aj vyhlásenie ruského prezidenta Vladimíra Putina počas stretnutia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel: „K nezávislosti Kosova by malo dôjsť so súhlasom všetkých strán, vrátane Srbska.“[14] Podobné myšlienky vyjadrila aj zástupkyňa španielskeho premiéra Maria Teresa Fernandez de la Vega: „Španielska vláda neschvaľuje nezávislosť Kosova, pretože ide o jednostranný krok.“[15]

Image
Štáty, ktoré uznali formálne nezávislé Kosovo (zobrazené zelenou)
Môžeme konštatovať, že krajiny, ktoré nesúhlasia s vyhlásením nezávislosti Kosova, chcú predovšetkým, aby k nezávislosti juhosrbskej provincie došlo so spolusúhlasom srbskej vlády. To možno pokladať za prirodzené, keďže tieto krajiny majú problémy so separatistickými regiónmi a chcú záruky, aby sa Kosovo nestalo precedensom, a aby sa určili jasné pravidlá na vyhlásenie nezávislého štátu, a to vždy so súhlasom všetkých zúčastnených strán.

Za pozitívum možno označiť fakt, že aj niektoré krajiny, ktoré už formálne súhlasili s nezávislosťou Srbska apelujú na obnovenie dialógu medzi Kosovom a srbskou vládou, aby sa dosiahla vzájomne akceptovateľná dohoda. Toto by mohol byť istý spôsob, ako dosiahnuť konsenzus v rámci OSN. Taliansky podtajomník ministerstva zahraničných vecí Famiano Crucianelli, ktorého krajina už formálne uznala nezávislé Kosovo, navštívil Belehrad aj z dôvodu obnoviť dialóg o štatúte Kosova.[16] Dokonca vlády krajín, ktoré podporujú niektoré separatistické hnutia, zatiaľ neakceptovali nezávislosť Kosova z dôvodu jednostranného vyhlásenia. Napríklad Alžírsko podporujúce separatistické hnutie POLISARIO neuznalo Kosovo, pretože „procedúra nebola v súlade s medzinárodným právom“.[17]

Image
Mapa znázorňujúca rozmiestnenie srbského a albánskeho obyvateľstva v Kosove.
Samotný aktér menom EÚ by sa mala držať tejto cesty, ak nemajú byť jej budúce plány pre činnosť v Kosove ohrozené, najmä vyslanie 1 800 policajtov, sudcov a úradníkov do provincie.[18] Srbom totiž tento plán EÚ evokuje Ahtisaariho návrh, ktorý už počítal s polonezávislým Kosovom pod medzinárodným dohľadom. Srbská vláda misiu EÚ dokonca označila za „ilegálnu“ a „v rozpore s medzinárodným právom“.[19] Preto by sa EÚ mala snažiť predovšetkým o získanie väčšej dôvery zo strany Srbov tým, že bude podporovať dialóg medzi oboma stranami. Takto by sa EÚ vyhla podozreniu, že príliš jednostranne podporuje Kosovo a získala by väčšiu podporu pre svoje plány. A vyslanie misie EÚ do Kosova je nevyhnutné na stabilizáciu vnútornej situácie, čo však neuspeje bez súhlasu Srbska.

Preto by aj USA mali podporiť návrat k vzájomnému dialógu medzi kosovskou a srbskou vládou, t.j. ako napríklad Taliansko, ktoré uznalo nezávislé Kosovo, ale zároveň apeluje na dialóg, pretože bez súhlasu oboch strán nemôže riadne existovať nezávislý štát. Zlepšenie politických vzťahov by značne prispelo aj k vzťahom ekonomickým. V súčasnosti sa totiž rozhodli traja veľký americkí investori odísť zo Srbska z dôvodu nejasnej politickej situácie.[20]

Súvisiace články


 
< Predchádzajúca
[ Späť ]
Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network