Pokiaľ ide o situáciu na Balkáne, najdôležitou je a v budúcnosti aj ostane reakcia Srbska. Dôležitým je fakt, že Srbsko, hoci si chce naďalej nárokovať na územie Kosova, je rozhodnuté použiť len mierové a diplomatické prostriedky. Srbský prezident Boris Tadič v januári 2008 vyhlásil: „Srbsko sa nikdy nevzdá Kosova.“ Dodal však: „Budem sa snažiť nájsť mierové riešenie prostredníctvom rokovaní.“[1] Musíme však konštatovať, že došlo k istým incidentom, ktoré vyvolali Srbi, napríklad útoky na americké veľvyslanectvo v Belehrade vo februári 2008. [2] Treba však dodať, že srbská vláda odsúdila tieto a podobné incidenty a nesnaží k žiadnej eskalácii napätia. Srbský premiér Vojislav Koštunica vyhlásil: „Násilie a ničenie poškodzuje priamo náš boj za národné záujmy.“[3]
Dôležitou je aj reakcia Srbov žijúcich mimo svojej vlasti, najmä tí, čo žijú v Bosne a Hercegovine. Ozývajú sa totiž isté hlasy, že práve v tejto krajine by sa dôsledky nezávislosti Kosova mohli prejaviť najviac. Okrem niektorých protestov vo februári 2008 srbský parlament v Bosne a Hercegovine vydal vyhlásenie, že vypíše referendum za pripojenie k Srbsku, ak väčšina štátov OSN a EÚ uzná nezávislosť Kosova.[4]
Môžeme konštatovať, že riziko väčšieho ozbrojeného stretu nie je veľké. Omnoho väčším problémom na Balkáne, predovšetkým v Srbsku a Kosove, je ekonomická situácia. Pokiaľ ide o Kosovo, obavy sú na mieste. „V krajine vládne korupcia, 50- percentná nezamestnanosť, HDP na obyvateľa dosahuje päť percent priemeru Európskej únie.“[5] Navyše nezávislosťou Kosova došlo k prerušeniu obchodu so srbskými firmami, čo neprospeje ani samotnému Srbsku. Srbsko takto stratí každý rok 200 miliónov amerických dolárov.[6] Ekonomická situácia môže byť veľmi vážnym problémom, ktorý sa neprejaví len v Srbsku a Kosove, hoci tam môžu byť najhoršie dôsledky. Napríklad činnosť slovinských firiem, ktoré značne investujú v Srbsku, môže byť ohrozená. Dokonca v čase, kedy sa slovinská vláda rozhodla podporiť formálne nezávislé Kosovo, slovinskí podnikatelia apelovali na vládu, aby s týmto rozhodnutím počkala, lebo to by ohrozilo ich postavenie v Srbsku.[7] Po oficiálnom vyhlásení zo strany slovinskej vlády, že podporí nezávislé Kosovo, slovinská spoločnosť Tus zrušila v dôsledku možnej destabilizácie situácie svoje aktivity v Srbsku.[8]
Na druhej strane ekonomická spolupráca neohrozila spoluprácu politickú, čo je pozitívom. Musíme konštatovať, že napriek mnohým nezhodám ohľadne Kosova sa balkánske krajiny snažia spolupracovať na politickej úrovni, čo je samozrejmé vzhľadom na fakt, že tieto štáty považujú za spoločnú prioritu integráciu v rámci EÚ a NATO. Preto sa nedajú očakávať nejaké hlbšie politické rozpory, ale naopak skôr spolupráca. Slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel na začiatku marca 2008 vyhlásil: „Uznanie Kosova je jedinečný prípad a nespájajte to s agresiou proti Srbsku.“ Dodal, že Slovinsko bude naďalej podporovať Srbsko v jeho ceste k vstupu do EÚ.[9]
Ekonomická situácia môže byť veľmi vážnym problémom, ktorý sa neprejaví len v Srbsku a Kosove, hoci tam môžu byť najhoršie dôsledky. Napríklad činnosť slovinských firiem, ktoré značne investujú v Srbsku, môže byť ohrozená. Dokonca v čase, kedy sa slovinská vláda rozhodla podporiť formálne nezávislé Kosovo, slovinskí podnikatelia apelovali na vládu, aby s týmto rozhodnutím počkala, lebo to by ohrozilo ich postavenie v Srbsku.