Súčasné spoločenské, ekonomické a politické dianie v Číne ovplyvňuje predovšetkým Komunistická strana Číny (ďalej len Komunistická strana), najmä jej 24-členné politbyro, ktoré má ešte užší 9-členný Stály výbor. V Komunistickej strane súperia o moc viaceré prúdy, od (neo)maoistov až po liberálov. Pretože sa mnohé deje neverejne, ťažko hovoriť o efektívnej kontrole moci, čomu zodpovedá rozsah svojvôle a korupcie. Napriek tomu minulý rok vďaka „porušeniu disciplíny“ skončil (inak stranícky nevýznamný) minister železníc, či dokonca v roku 2008 sa do väzenia dostal člen politbyra. Zakrátko sa v Číne udeje plánovaná generačná obmena vedúcich politických elít, s ktorou súvisia aj nedávne udalosti opísané v tomto komentári. Autor súhlasil s poskytnutím tohto článku pre Project ARES, ktorý bol pôvodne uverejnený na internetovom portáli exil.sk 15. apríla 2012.
Pre verejnosť to začalo vo februári. Vtedy istý Wang Lijun prišiel na americký konzulát v Čcheng-tu (Chengdu) a zostal tam celý deň. Wang býval šéfom polície v Čchung-čchingu (Chongqing) a jeho niekdajší podriadený ho na konzulát viezol 270 kilometrov. Ľudia v okolí konzulátu si všimli množiace sa policajné autá z Čchung-čchingu. Podľa neoveriteľných správ prišiel Wang žiadať o azyl. Iní tvrdili, že len priniesol dokumenty, ktoré mali Američania zverejniť, keby sa mu niečo stalo. Časom vošiel miestny funkcionár, ktorý mal s Wangom vyjednávať o jeho odchode z konzulátu.
Neskoršie sa na scéne ukázali „federáli“ aj s namestníkom ministra. Presvedčili, že Wang patrí im a letecky ho eskortovali do Pekingu. Podľa vyjadrenia vedenia konzulárneho úradu odišiel dobrovoľne. Odvtedy o ňom nevedno. Iba podľa čínskej strany bol prepracovaný a stresovaný a dostalo sa mu medicínskeho „zaobchádzania v dovolenkovom štýle“. Asi chceli naznačiť niečo ako máčanie sa v príjemnej vode a uvoľňujúce masáže. Skeptici si pod tým predstavovali skôr naťahovanie na škripec v kombinácii s elektrošokmi a fráza sa rýchlo stala populárnou. Pravdu sa asi nedozvieme, ale po niekoľkých týždňoch je už na Wanga odkazované ako na zradcu. Pokiaľ Wang naozaj žiadal o azyl, bol naivný alebo zúfalý. Aby sa niekto verejne dostal cez konzulát v Číne do zahraničia, musel byť veľmi špeciálny prípad. Navyše Wang, ktorý je inak mongolskej národnosti, vlastným menom Ünenbaatar, je známym svojou pôsobnosťou policajného šéfa v Čchung-čchingu. Po predchádzajúcich pôsobeniach sa dostal do Čchung-čchingu vďaka miestnemu šéfovi Komunistickej strany Po Si-lajovi (Bo Xilai). Spoznali sa na ich staršom pôsobisku na severovýchodnom pobreží. Po, syn jedného z veľkých Maovych spolustraníkov, potom po kariére ministra centrálnej vlády sa dostal do juhovýchodnej Číny skoro ako do vyhnanstva. (Inak, za starých čias sa vladárovi nepohodlní naozaj posielali na juh, dokonca v presvedčení, že tam budú ohrození domnelými jedovatými výparmi zo zeme.) Po zistil, že Čchung-čching je prelezený živlami, zaštiťujúcimi svoju svojvôľu majetkom, ktorý získali počas hospodárskeho rastu.
Pomocou Wanga sa mu podarilo mesto zbaviť povesti Chicaga v Číne. Tisíce ľudí bolo zatknutých, promptne odsúdených a ich majetok prepadol štátu. Wang ani predtým nemal povesť človeka jednajúceho v rukavičkách. V Čchung-čchingu sa nečakalo na účtovné chyby a priznanie, keď bolo treba, súčasťou vyšetrovania bolo aj mučenie. Dokonca aj advokáti obvinených sa stávali obvinenými a odsúdenými. (Po je vo viacerých západných štátoch obžalovaný kvôli mučeniu ešte z jeho obdobia na severovýchode.) Medzi obyčajnými ľuďmi bol Po populárny. Aj sa snažil, aby jeho popularita neklesala. Jednu miestnu televíziu premenil na karneval piesní a filmov z čias jeho otca a zrušil v nej reklamy.
V Čchung-čchingskom období bol za štátne intervencie a investície, za čo ho chválili aj prívrženci starých časov. Bolo možné, že tohto roku by mohol mať v Komunistickej strane dostatočne veľkú podporu na to, aby sa dostal do najužšieho vedenia. Jeho rodina patrí k tým bohatším. Manželka, tiež dieťa z výraznej komunistickej rodiny, s ktorou sa tiež zoznámil na pobreží, mala právnickú firmu s medzinárodnou pôsobnosťou. Jej klientmi sa neraz prekrývali s tými, čo mali obchody s inštitúciami v Poovej pôsobnosti. Syn študuje na najlepších zahraničných univerzitách a tvrdí sa, že sa rád vozieva na drahších autách. Jeden z ľudí, čo sa venoval obchodu s britskými exkluzívnymi značkami, bol Neil Heywood. Poslednú dekádu pôsobil v Číne, dokonca sa tam aj oženil. Jeho manželka, zhodou okolností priezviskom Wang(ová) - bez väzby na Wanga z nášho prípadu, pochádza z Dalienu - bývalého Poovho pôsobiska. Heywood sa stal Poovym rodinným priateľom. Miesto pre Poovho syna na britskej univerzite malo byť vybavené cez neho. Cez Heywooda mali ísť aj peniaze do zahraničia. Keď Po skončil ministerskú kariéru, nepodarilo sa mu udržať v Pekingu a bol poslaný na juhovýchod. Začalo sa podozrievanie jeho manželky z korupcie. Tá sa vzdala obchodných aktivít a uchýlila sa do ústrania. Udalosti mali vplyv na jej psychiku. Stala sa viac podozrievavá, ľuďom v jej okolí tvrdila, že je medzi nimi zradca a mala ich dokonca žiadať, aby jej dokázali svoju vernosť tým, že sa vzdajú svojich rodinných zväzkov. Heywood to vtedy odmietol. Neskôr sa priateľom priznal, že sa necíti bezpečne a na tento rok plánoval odchod z Číny. Začal viac fajčiť, priberať a plešivieť. V novembri 2011 ho našli v Čchung-čchingskom hoteli mŕtveho. Jeho smrť bola pripísaná nadbytku alkoholu a telo bez pitvy bolo spopolnené. Lenže, pravdepodobne kvôli impulzu niekoho z Pekingu, sa predsa neskôr začalo vyšetrovanie. Na začiatku februára 2012 Wang pravdepodobne prezradil Poovi, že jeho žena „v niečom lieta“. Ten, keď sa rozhneval, preradil ho na iný, nepolicajný post, a tak sa Wang tiež prestal cítiť bezpečne. Dohodol si stretnutie na britskom konzuláte v Čchung-čchingu, no tam už neprišiel. Namiesto toho utiekol do Čcheng-tu. Teraz sa čakalo, čo to spraví s Poovou kariérou. Počas parlamentných a straníckych zasadaní bol najskôr stratený, údajne zo zdravotných dôvodov. Potom predstúpil pred novinárov a obhajoval svoje politické postoje, upozorňujúc na veľký rozdiel medzi chudobnými a bohatými, ktorý vznikol v Číne počas ekonomických reforiem. Poprel, že by sa jeho syn vozil po Pekingu v Porsche a o svojej manželke povedal, že si váži jej obetu, keďže sa kvôli nemu vzdala svojho profesionálneho života. Keď neskôr pred novinárov predstúpil čínsky premiér, kritizoval praktiky budovania si osobnej popularity a varoval pred návratom Kultúrnej revolúcie (ktorú, mimochodom Poova rodina ako aj rodina jeho manželky neprežívali v dovolenkovom štýle). Konkrétne meno nespomínal, no zakrátko bol Po zbavený jeho funkcií v Čchung-čchingu. Neskoršie prišlo aj na funkcie na celočínskej úrovni a oznámenie o vyšetrovaní jeho manželky a pomocníka ako podozrivých z otrávenia Heywooda. Plus vyjadrenie ako teraz jasne vidno, že v Číne, krajine zákona, nie sú výnimky pre nikoho.
Medzitým vďaka nepochopeniu nevinnej internetovej správy o presune armádnej techniky v Pekingu sa na čas rozšírila klebeta o vojenskom prevrate. Pádom Poa ľavé krídlo utrpelo jednu porážku. No nedá sa hovoriť o definitívnom víťazstve liberálnych či nebodaj prozápadných síl. Stranícky sa to komentuje aj tak, že populista, ktorý by sa inde mohol stať víťazom demokratických volieb, bol odstavený vďaka výhodám čínskeho systému. Po páde predstaviteľa takzvaného Čchung-čchingského modelu sa spomína jeho kantonský liberálnejší protipól, založený skôr na trhových mechanizmoch. Dokonca v kantonskom Wu-kchane sa nedávno uskutočnili miestne voľby. Dnešným kantonským predstaviteľom je Wang Jang (Yang). (Kto ešte nie je Wang nech sa prihlási, no tento sa píše a číta zľahka inak.) Wang šéfoval v Čchung-čchingu pred Poom.
Rozprávajú sa v cele traja väzni.
Ten, čo je tam najdhšie, vraví: „Ja som tu preto, lebo som odporoval Po Si-lajovi.“
Druhý vraví: „Ja lebo som podporoval Po Si-laja.“
A tretí hovorí: „To je všetko nič, ja som Po Si-laj.“