Project ARES Vám prináša analýzu od Mgr. Michala Mochťaka. Pán Mochťak pôsobí ako interný doktorand na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Popri pôsobení na Mezinárodním politologickém ústavu spolupracuje ako analytik s českou pobočkou Amnesty International, kde se zaoberá prioritne vzťahom bezpečnosti a presadzovaním ľudských práv vo svete. V minulosti absolvoval študijný pobyt v Center for Conflict Studies, Utrecht University. Tento článok obsahuje analýzu kolektívneho násilia v Ekvádore v roku 2010. Na základe empirických dát je následne vytvorený prediktívny model podľa analytického nástroja “Predictioneer’s Game“ definovaný Bruceom Bueno de Mesquita. Predikcia je zameraná na predpoveď stability režimu v kontexte udalostí z 30. septembra 2010. Táto analýza bola pôvodne uverejnená na internetovej stránke časopisu Obrana a strategie vydávaného Univerzitou obrany 15. 12. 2011. Analýza bola poskytnutá pre Project ARES na základe súhlasu autora i redakcie časopisu Obrana a strategie.
Región Južnej Ameriky bol v poslednej dekáde politicky rozdelený na krajiny s pravicovou a ľavicovou politickou orientáciou. Azda najjasnejším príkladom krajín takýchto politických antagonizmov boli Kolumbia a Venezuela, ktoré mali medzi sebou po dlhé obdobie napäté vzťahy. Súviselo to predovšetkým s politikou Uribisma prezidenta Kolumbie, Álvara Uribeho, ktorý v oblasti zahraničných vzťahov presadzoval silnú závislosť Kolumbie na USA, čím sa dostal do sporu s hráčom regionálneho charakteru – Venezuelou, ale aj s ostatnými krajinami Južnej Ameriky, ktoré sa už istú dobu snažia o politickú, ekonomickú a vojenskú nezávislosť od USA. Napätie však bolo spôsobené aj ostrou rétorikou prezidenta Venezuely Huga Chávesa, ktorý svojimi výrokmi často ohrozoval stabilitu v regióne a už aj tak do značnej miery napäté susedské vzťahy. S nástupom kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa došlo vo vývoji vzájomných vzťahov k značnému prielomu v zahraničnej politike, predovšetkým vo vzťahu k Venezuele, ale aj k otepleniu vzťahov s ostatnými štátmi Latinskej Ameriky.
V súčasnosti je Kolumbia notoricky známa pre svoju participáciu na svetovej produkcii nezákonných narkotík, do ktorej prispieva výraznou čiastkou najmä čo sa týka pestovania koky a následnej výroby kokaínu. Narkotiká však nie sú jediným vážnym problémom, ktorý sužuje Kolumbiu. Sú ním aj ozbrojené skupiny, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických klasifikuje ako teroristické, a ktoré sú zodpovedné za obrovské neprávosti páchané na obyvateľstve a vážne porušovanie ľudských práv.
Po udalostiach z 11. septembra 2001 sa pozornosť Spojených štátov Amerických zamerala na boj proti terorizmu a do popredia vystúpili štáty ako Afganistan a Irak. Zvýšený záujem o tieto krajiny viedol k zníženiu počtu prác, ktoré sa zaoberali stavom v Kolumbii, a preto väčšina vedeckých prác a analýz bola napísaná pred rokom 2001. Napriek tomu je dostupnosť materiálu k tejto téme veľmi dobrá.
V prvej kapitole svojej analýzy som sa zamerala na východiská vedúce k porozumeniu súčasnej situácii v Kolumbii, najmä na vývoj politickej situácie v krajine po vzniku samostatnej Kolumbie, na charakteristiku gerilových skupín a na teoretické prístupy, ktoré prevládajú v súčasnosti pri skúmaní implementácie zahraničnej politiky Spojených štátov v Kolumbii.
V druhej kapitole som preskúmala americkú pomoc poskytovanú Kolumbii v boji proti drogám a proti teroristickým skupinám. Venujem sa tu krátko počiatkom angažovania sa Spojených štátov v krajine, pričom najväčší dôraz je kladený na obdobie od 90. rokov 20. storočia po súčasnosť, dvom konkrétnym systémov implementácie politiky – Plán Kolumbia, ktorý bol vyhlásený americkým prezidentom Billom Clintonom a Andská protidrogová iniciatíva, ktorá bola vyhlásená prezidentom Georgeom Bushom a praktickému uskutočňovaniu týchto systémov v danej oblasti.
Tretia kapitola sa zaoberá vybranými aspektmi zahraničnej politiky Spojených štátov amerických v Kolumbii, ktoré som považovala za dôležité, konkrétne dohodou na podporu obchodu, snahou o ochranu ľudských práv a strategickou pozíciou Kolumbie ako dodávateľa ropy do Spojených štátov. V tejto kapitole som sa tiež venovala zmene, ktorá nastala v americkej politike po voľbách v roku 2006.
Prostredníctvom vypracovania tejto analýzy som sa snažila priblížiť a zhodnotiť reálnu situáciu v oblasti poskytovania pomoci zo strany Spojených štátov amerických v Kolumbii, analyzovať problémy, ktoré sa v rámci problematiky vyskytujú a navrhnúť riešenia pálčivých otázok.
Publikácia: Plan Colombia - Kolumbijské drogové vojny.
Napísal: Jakub HORVÁTH
Pondelok, 19.novembra 2007 - 15:15 hod.
Che Guevara napísal o Kolumbii vo svojich spomienkach „Motocyklový diár“ nelichotivé konštatovanie. Takzvaná „najstaršia demokracia“ v Latinskej Amerike má najviac obmezení osobných slobôd jednotlivca než ktorákoľvek iná krajina, ktorú navštívil. Podľa niektorých tvrdení, sa od čias Che Guevaru zmenilo len málo.
Kolumbia dnes predstavuje kritický bod Latinskej Ameriky. Krajina zápasí s doznievajúcimi otrasmi útokov komunistických gueríl, rovnako ako so svojvôľou pravicových paravojenských ozrojencov. Celé horské pásma sú kontrolované komunistickými guerillami alebo paravojenskými pravicovými skupinami, ktoré bránia svoje drogové polia a ničia drogové polia svojich súperov. Prezident a štátny aparát sa dostali do područia nadnárodných spoločností, ktoré ťažia v Kolumbií nerastné suroviny. Neoliberálna ekonomická orientácia krajiny spôsobila sociálnu krízu a masové sťahovanie sa chodobného vidieckeho obyvateľstva do miest, kde hľadajú útočisko pred ozbrojencami. Nadnárodné spoločnosti, podnikajúce v Kolumbií si najímajú žoldnierske armády na ochranu svojich zamestnancov, drogové skupiny „čistia“ krajinu od ľudí, aby ich polia mohli zabrať pre pestovanie narkotík. Komunistiskcé guerilly unášajú zahraničných truistov a pracovníkov a bránia svoje vlastné drogové polia, aby si uchovali zdroj financií pre svoj dopor.
Do tejto neradostnej situácie vstupujú Spojené štáty americké, aby finančnou a vojenskou pomocou vláde a armáde umožnili stabilizovať situáciu v oblastiach, ktoré sú dôležité pre ich spoločnosti alebo obmedzili pestovanie omamných látok. Prezident Bill Clinton zaviedol tzv. „Plan Colombia“, ktorý mal všestranne tejto krajine pomôcť...
AMERIKA 
Kolumbia dnes predstavuje kritický bod Latinskej Ameriky. Krajina zápasí s doznievajúcimi otrasmi útokov komunistických gueríl, rovnako ako so svojvôľou pravicových paravojenských ozrojencov. Celé horské pásma sú kontrolované komunistickými guerillami alebo paravojenskými pravicovými skupinami, ktoré bránia svoje drogové polia a ničia drogové polia svojich súperov. Prezident a štátny aparát sa dostali do područia nadnárodných spoločností, ktoré ťažia v Kolumbií nerastné suroviny. Neoliberálna ekonomická orientácia krajiny spôsobila sociálnu krízu a masové sťahovanie sa chodobného vidieckeho obyvateľstva do miest, kde hľadajú útočisko pred ozbrojencami. Nadnárodné spoločnosti, podnikajúce v Kolumbií si najímajú žoldnierske armády na ochranu svojich zamestnancov, drogové skupiny „čistia“ krajinu od ľudí, aby ich polia mohli zabrať pre pestovanie narkotík. Komunistiskcé guerilly unášajú zahraničných truistov a pracovníkov a bránia svoje vlastné drogové polia, aby si uchovali zdroj financií pre svoj dopor.