Karel Hirman

Predtým pôsobil ako redaktor týždenník Trend a tiež zastával funkciu špecialistu pre vonkajšie vzťahy v Slovenskom plynárenskom priemysle a.s. V 90. rokoch nadobudol pracovné skúsenosti ako zástupca riaditeľa pobočky firmy Bridge s.r.o. v ruskom Orenburgu. Vysokoškolské vzdelanie získal na Akadémii ropy a plynu v Moskve a Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Ak sa chcete dozvedieť viac o odborných názoroch Karela Hirmana, kliknite prosím na http://blogy.etrend.sk/karel-hirman/86400.html

Podľa štatistík IEA budú mať ropa, plyn a uhlie najväčší podiel na energetickej spotrebe ešte niekoľko desaťročí. Vieme, že medzinárodné spoločenstvo sa snaží o efektívnejšie využívanie energie, štatistiky ale hovoria o neustálom zvyšovaní spotreby týchto fosílnych palív a to aj v súvislosti s rozmachom krajín ako India a Čína. Ako sa podľa Vás svet vyrovná s čoraz väčším dopytom po týchto komoditách? Môže práve rast už spomínaných dvoch krajín výrazným spôsobom znížiť celosvetové zásoby? Spôsobí to rast cien za ropu a plyn?

Hlavný podiel na energetickej spotrebe Číny má uhlie, viac ako 80% a to uhlie z domácich zdrojov. Jeho zásoby pri súčasnej spotrebe vystačia Číňanom určite ešte viac ako 100 rokov. Aj India má svoje zásoby energetických surovín, aj keď tu je možné badať určitú odlišnosť. Na druhej strane sme za posledné roky zaznamenali zjavný pokles spotreby ropy a plynu vo vyspelých krajinách OECD. Tento fakt je možné pozorovať ako v EÚ tak aj v USA. Európska komisia napríklad vo svojej správe z novembra 2008 predpovedá do roku 2020 pokles spotreby primárnej energie v EÚ, pokles alebo stagnáciu v spotrebe fosílnych palív, ale nárast v spotrebe obnoviteľných zdrojov. Ostatne ani na Slovensku sme v posledných rokoch nezaznamenali prakticky žiaden nárast spotreby, pričom sme dosahovali medziročné nárasty HDP aj 10 percent.

JUDr. Jan Švehlík a Matúš Masica

Pán JUDr. Švehlík v súčasnosti pôsobí na Veľvyslanectve Českej Republiky v Bratislave, ako obchodný radca. Na konferencii vystúpil v paneli číslo dva, spolu s profesorom politických vied a bezpečnostných štúdií Stevenom E. Meyerom, ktorý vyučuje na National Defence University vo Washingtone D.C. Tento panel niesol názov „Vzťahy Rusko - EÚ z pohľadu energetickej bezpečnosti“.

V čase plynovej krízy sa objavili názory, že Rusko sa správa nezodpovedne k svojim obchodným partnerom a že týmto konaním značne poškodzuje svoje vlastné záujmy. No zároveň si to zo svojej pozície voči Európe môže dovoliť. Objavili sa aj názory, ktoré tvrdili, že Rusko potrebuje Európu ako  kľúčového odberateľa pre svoje suroviny a preto nemá záujem na prehlbovaní resp. predlžovaní plynovej krízy. Myslíte si, že Ruská federácia bude v budúcnosti potrebovať  EÚ ako kľúčového odberateľa pre svoje nerastné bohatstvo vzhľadom na stále narastajúci dopyt po fosílnych palivách v Číne a Indii?

Rusko potrebuje Európu, Rusko sa z Európy nechce a nemôže vylúčiť. Preto sa všeobecne snaží o bližšie vzťahy s EÚ, rovnako sa snaží vstúpiť do WTO. Je síce pravda, že Rusko súčasnú situáciu využíva, na druhej strane musíme priznať, že vybrané členské štáty EÚ sú v tejto chvíli závislé na dodávkach  ruských surovín. EÚ ako aj jednotlivé štáty doteraz situáciu nedoceňovali  hlavne preto,  že dlhú dobu prúdil plyn do Európy pomerne bez väčších problémov.

Londýn 1.apríl 2009 - protesty proti summitu G-20 (yahoo.news.com)

Najmä z médií v poslednej dobe počúvame informácie o závažnosti súčasnej globálnej hospodárskej a finančnej krízy, kde sa ju snažia prirovnať k Veľkej hospodárskej kríze z 30- tych rokov minulého storočia. Myslíte si, že sú podobné analógie na mieste, alebo ide skôr o mediálnu nadsázku?

Súčasná kríza, ktorá sa prejavila v druhom polroku 2008 má svoj pôvod na hypotekárnom trhu USA vznikom tzv. hypotekárnej bubliny. Jej spúšťacím mechanizmom (ktorý sa postupne prejavoval v rokoch 2007 a 2008) bol vysoký, neudržateľný rast cien nehnuteľností nasledovaný spľasnutím hypotekárnej bubliny a následným prudkým poklesom cien. Stimulom na rast dopytu a cien nehnuteľností boli viaceré vzájomne pôsobiace faktory, medzi nimi vysoký objem voľného kapitálu, nízke úrokové miery a ľahký prístup k úverom.

oregoncatalyst.com

Začnime trochu odľahčene. Aké sú Vaše subjektívne ľudské pocity zo súčasnej finančnej (hospodárskej) krízy?
Atmosféru, ktorú v súvislosti s krízou spoluvytvárajú masmédiá samozrejme nemožno vnímať pozitívne a zvlášť ma mrzí keď sa dozvedám o hromadnom prepúšťaní, nakoľko za každým jedným tým číslom je pomerne veľké množstvo ľudských osudov. Na druhej strane sa však snažím krízu vnímať ako novú výzvu pre svet i pre Slovensko, nakoľko mnohé veci neboli v čase konjunktúry nastavené správne a kríza je teda šanca na ich pozitívnu zmenu. 

Teraz trochu odbornejšie. Myslíte si, že kríza bude mať vážne dlhodobé dopady na geopolitické usporiadanie sveta? Ktoré štáty podľa Vášho názoru vyjdú z celej situácie relatívne najlepšie a ktoré na ňu najviac doplatia?
Kríza celkom určite zmení resp. už zmenila geopolitické usporiadanie sveta. Vezmime si príklad Ruska, z ktorého kríza vo veľkej miere odčerpáva silnejúce superveľmocenské ambície, akými sme boli svedkami ešte pred niekoľkými mesiacmi. Zahraničná politika USA najmä v oblastiach ako Afganistan či Blízky východ, bude pravdepodobne tiež pomerne významne modifikovaná aj v súvislosti s krízou a napr. Čína vyjde z tejto situácie pravdepodobne ešte viac globálne, ale najmä regionálne posilnená.