V tomto článku Vám prinášame ďalšie spravodajské zhodnotenie sekcie A.R.E.S Analysis. Táto časť je zameraná na vývoj situácie v Európskej únii, špecificky na integračné procesy, ktoré tento objekt v súčasnosti formujú. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch častiach (Bielorusko a Irán), aj tu budeme hodnotiť situáciu na základe systému „analýzy konkurenčných hypotéz ("analysis of competing hypothesis" - ACH)“. Aktuálna analýza  má za ambíciu vniesť do problematiky určité základné fakty vyplývajúce z doterajších sledovaní a monitorovaní situácie.
 
V tejto analýze sa pokúsime bližšie zhodnotiť výsledky integračných snáh v rámci Európskej únie za obdobie od 14. 02. 2009 až po 21. 03. 2009. Vzhľadom na to že ide o prvé hodnotenie, budeme vychádzať aj so širších súvislostí, podľa nás determinujúcich súčasný stav. Hodnotenie bude vychádzať z konkurenčných hypotéz:
H1: Prehlbovanie spolupráce v rámci spoločného európskeho priestoru, posilňovanie právomocí orgánov EÚ, postupný prechod k federácii Spojených štátov európskych.
H2: Stagnácia nových trendov v európskej integrácii, zachovanie súčasného stavu s obmedzenou suverenitou európskych inštitúcií, zachovanie EÚ ako určitej formy konfederácie.
H3: Nástup nedôvery vo vzťahoch medzi členskými štátmi EÚ, prechod k opätovnému nacionalizmu v politike na európskej úrovni, návrat k stavu pred rokom 1987.

28.decembra 2008 uskutočnila balúčska povstalecká skupina „Jundallah“ samovražedný útok na budovu vládnej protidrogovej jednotky vo východoiránskom meste Saravan. Zahynuli pri ňom štyria policajti. Táto udalosť zrejme znamená zlom v boji iránskych Balúčov proti centrálnej vláde, keďže samovražedné útoky nikdy neboli ich taktikou. Povstanie sa môže v najbližších mesiacoch zintenzívniť. 18.februára sa zase mešita v meste Zahedan stala terčom ďalšieho bombového útoku, tentokrát však bez strát na životoch. No mesiac predtým si prestrelka s rebelmi na pakistansko-iránskej hranici vyžiadala životy 16 iránskych pohraničiarov. Ministri vnútra Iránu a Pakistanu sa preto 1.marca stretli v Teheráne, aby rokovali o zintenzívnení kooperácie v boji proti cezhraničnému pašovaniu narkotík, organizovanému zločinu a tiež balúčskemu povstaniu.

Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), zoskupujúca Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizstan a Tadžikistan, vznikla v roku 2002 ako plnohodnotná vojensko – politická organizácia, ktorá bola vytvorená pretransformovaním Dohody o kolektívnej bezpečnosti fungujúcej v rámci SNŠ. Ruský minister obrany Sergej Ivanov vyhlásil, že táto organizácia by mohla viesť k vzniku mechanizmu spolupráce medzi ODKB a NATO, pričom by si obe organizácie rozdelili vzájomnú sféru vplyvu. Z týchto slov je jasné, že ODKB má slúžiť hlavne k zachovaniu ruského vplyvu v postsovietskom priestore.[1]

Bielorusko ako členský štát ODKB je pre Rusko dôležitý partner, čo vyplýva aj zo samotnej pozície krajiny, keďže bezprostredne hraničí s krajinami NATO (Poľsko, Litva, Lotyšsko). Bielorusko aj Rusko sú touto skutočnosťou prirodzene znepokojené. Ďalší význam Bieloruska pre Rusko spočíva v tom, že Lukašenkov režim dodáva zbrane ďalším ruským politickým spojencom (Arménsko a Tadžikistan). Približne 200 ruských zbrojárskych firiem udržiava dobré vzťahy s asi 120 organizáciami bieloruského vojensko – priemyselného komplexu.[2] Z tohto dôvodu je zrejmé, že ODKB má byť nápomocné aj pri upevňovaní bielorusko – ruských vojenských vzťahov. Vývoj v rámci ODKB je preto súčasťou nášho objektu „Bielorusko“ v rámci „ARES Analysis“. V ďalšej časti tohto Intelligence Report by som z tohto dôvodu chcel poukázať na to, ako vývoj za posledné mesiace v rámci ODKB ovplyvnil zahraničné vzťahy Bieloruska. Zároveň by som chcel okrem predikcie ďalšieho vývoja poukázať na dôležité tendencie v rámci ODKB, na ktoré sa bude potrebné zamerať v rámci ARES Monitoring.