Abbás, Mashal, Hanyja (spiegel.de)

Po 21-dňovej izraelskej vojenskej kampani s názvom „Operation Cast Lead“, ktorá sa začala 27.decembra v reakcii na neustávajúce raketové útoky Hamasu na izraelské územie, sú vyhliadky na dosiahnutie mieru medzi židovským štátom a Palestínčanmi minimálne. „Operation Cast Lead“ sa oficiálne skončila 18.januára, keď Izrael vyhlásil jednostranné prímerie a Hamas učinil o pár hodín rovnaký krok. 21.januára izraelské jednotky ukončili odsun z Gazy.

Sporadické raketové útoky Hamasu a ďalších palestínskych frakcií na Izrael naďalej pokračujú. V obmedzenej miere dochádza tiež k náletom izraelského letectva na vybrané ciele v Gaze (predovšetkým na podzemné tunely medzi Egyptom a Gazou). V Egypte medzitým prebiehajú rokovania medzi Fatahom a Hamasom o národnom zmiernení, ktoré pomaly napredujú hoci mnoho si od nich s veľkou pravdepodobnosťou sľubovať nemožno. V Izraeli sa zase vedú povolebné rozhovory, z ktorých má v nasledujúcich týždňoch vzísť nový vládny kabinet. 

Ako sme už spomenuli, šance na dosiahnutie mierového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu sú v krátko až strednodobom horizonte prchavé. Táto skutočnosť bude prispievať k celkovému zvyšovaniu napätia v regióne. (http://www.projectares.sk/) Najzákladnejšia príčina súčasného stavu spočíva vo vnútornom rozkole, ktorý medzi Palestínčanmi panuje. Tomuto problému sa budeme venovať v nasledujúcom príspevku. Pred vykreslením aktuálnej situácie na palestínskych územiach však najprv stručne opíšeme historické pozadie danej problematiky.  

ÚVOD

Budúcnosť spojenectva medzi Teheránom a Damaskom je jedným z kľúčových aspektov pre vývoj našich konkurenčných hypotéz v rámci sekcie „A.R.E.S analysis“ (objekt IRÁN). (http://www.projectares.sk) V prípade ukončenia existencie sýrsko-iránskej „anti-západnej aliancie“ by mohlo dôjsť k výraznému pokroku v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu ako aj politického procesu v Libanone. V dôsledku toho by sa regionálny vplyv Iránu pravdepodobne výrazne znížil.

Zahraničná politika Sýrie sa v poslednom období vyznačuje náznakmi zbližovania so Západom. Išlo najmä o zintenzívnenie kontaktov s EÚ. V decembri prebehli rokovania medzi Damaskom a Bruselom o novej partnerskej zmluve, ktorá predpokladá vytvorenie zóny voľného obchodu do roku 2012. Zmluva by podľa plánu mala byť podpísaná v prvej polovici roka 2009. Začiatkom januára zase francúzsky prezident Sarkozy rokoval v Damasku so sýrskym prezidentom Assadom. Ústrednou témou bola konštruktívna rola Sýrie v konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi.  O tri týždne neskôr sa udiala historická udalosť – do Damasku pricestoval prvý iracký veľvyslanec po 27 rokoch napätých vzťahov. V roku 1982 totiž Irak prerušil vzťahy so Sýriou, ktorá počas iracko-iránskej vojny podporovala Teherán. Záver januára sa niesol v duchu návštevy delegácie amerických kongresmanov v sýrskom hlavnom meste. Americkí zástupcovia pri tejto príležitosti vyzdvihli význam Sýrie pre celý región Blízkeho východu. Assad sa nechal počuť, že je pripravený začať priame a bezpodmienečné rokovania s Obamovou administratívou.

Úvod (Executive Summary)

V tomto hodnotení ide o spravodajský súhrn sekcie „A.R.E.S analysis“ za obdobie 22.12.2008-07.02.2009. Monitoring  bol zameraný predovšetkým na iránsky jadrový program, boje v pásme Gazy, prehlbovanie vzťahov Iránu s Ruskom, Čínou a ďalšími ázijskými štátmi, zintenzívnenie/zhoršovanie vzťahov s európskymi krajinami a tiež vnútropolitický vývoj v tejto regionálnej mocnosti.  Zaznamenávané fakty sme priraďovali k trom základným hypotézam týkajúcich sa možností vývoja sledovaného objektu.
http://www.projectares.sk/

Hypotéza 1 - Zmiernenie napätia/Nadviazanie energetického dialógu EÚ-Irán, prípadne USA-Irán
Hypotéza 2 - Ďalšie zvyšovanie napätia a vyostrovanie vzťahov s negatívnymi dopadmi na stabilitu regiónu. Eventuálna možnosť použitia vojenskej sily zo strany Iránu resp. USA/Izraela
Hypotéza 3 - Zachovanie status quo, prehlbovanie spolupráce s Ruskom, prípadne ďalšími ázijskými štátmi, integrácia do vojenských, politických, ekonomických zoskupení

Najreálnejšou sa k 7.februáru 2009 javí Hypotéza 3, za ňou nasleduje Hypotéza 2 a najmenšie šance pre naplnenie má zatiaľ Hypotéza 1. Je to spôsobené hlavne prehlbujúcimi sa väzbami Iránu na Rusko, Čínu a ostatné ázijské štáty. Predpokladáme, že možnosť vojenskej konfrontácie je značne zmierňovaná vzájomnou závislosťou (Rusko a Čína sú stáli členovia BR OSN). Predovšetkým Čína potrebuje iránsky plyn a ropu, čoho dôkazom je podpísanie dvoch veľký kontraktov za sledované obdobie. Rusko vidí v Iráne tiež významného obchodného partnera, čo len dokazujú vzájomné snahy pretransformovať zoskupenie „GECF“ (Fórum krajín exportujúcich plyn) na akúsi obdobu OPEC-u. V neposlednom rade nesmieme opomenúť summit zoskupenia „ECO“ v Teheráne, na ktorom sa koncom decembra dosiahla dohoda o vytvorení zóny voľného obchodu do roku 2015.