Za obdobie od 23.11 do 21.12 nedošlo vo všeobecnosti k závažnejším zmenám. Svetová verejnosť najviac sledovala vývoj vzťahov medzi USA a Iránom po zvolení Baracka Obamu za prezidenta. K žiadnemu posunu však nedošlo. Obama verejne zopakoval svoje stanovisko a oznámil, že je ochotný s iránskym vedením priamo rokovať. Dodal však, že ak Teherán nezastaví obohacovanie uránu, bude čeliť ešte tvrdším sankciám. Predseda iránskeho parlamentu a bývalý hlavný jadrový vyjednávač Ali Larijáni označil Obamove výroky za „kovbojskú rétoriku“, ktorá podľa neho dokazuje Obamovu politickú nezrelosť. Pochybnosti ohľadom zmeny americkej zahraničnej politiky vyslovilo viacero iránskych čelných predstaviteľov aj keď väčšina z nich (s výnimkou najväčších radikálov) sa zhodne na tom, že si zmenu želá. Podstatou však zostáva, že Iránci odmietajú, aby otázka ukončenia jadrového programu a podpory zahraničných odbojových skupín (Hizballáh, Hamas) bola podmienkou naštartovania priamych rozhovorov. Čo nesmieme zabudnúť spomenúť je, že Washington sa dostáva pod verejný tlak, aby nadviazal oficiálne vzťahy s Iránom. Medzi najprominentnejších propagátorov tejto myšlienky patrí Zbigniew Brzezinski. Vzhľadom na skutočnosť, že v otázke americko-iránskych vzťahov nedošlo k posunu, neboli správy týkajúce sa tejto problematiky zahrnuté do Hypotézy 1, týkajúcej sa zmiernenia napätia so Západom.