Na konci februára 2010 ruský premiér Vladimír Putin podpísal dekrét o výstavbe novej jadrovej elektrárne, tzv. Baltic NPP v ruskej exkláve Kaliningrad. Putin v tejto súvislosti vyhlásil, že ruská vláda vymedzí 1,76 miliárd amerických dolárov na podporu výstavby nových jadrových elektrární. V prípade Baltic NPP ide o výstavbu  prvej jadrovej elektrárne v Rusku od rozpadu ZSSR v roku 1991. Výstavba sa slávnostne začala 25. februára 2010, na ceremónii sa zúčastnili zástupca ruského premiéra Sergej Ivanov, kaliningradský guvernér Georgij Boos a Sergej Kirijenko, šéf ruskej energetickej spoločnosti Rosatom, ktorá je zodpovedná za výstavbu Baltic NPP.
    

Tento projekt výrazne ovplyvní energetické postavenie Ruska vo východnej a strednej Európe, a z toho dôvodu aj energetické vzťahy so štátmi nachádzajúcich sa v tomto regióne. Práve priblíženie tejto problematiky je objektom nasledujúceho Intelligence Report, kde sa chcem venovať energetickým vzťahom Ruskej federácie s tými krajinami východnej a strednej Európy, ktorých energetické postavenie bude ovplyvnené priamo výstavbou Baltic NPP. Okrem toho v ďalšej časti sa chcem venovať dopadom na postavenie Bieloruska, keďže sa spomenutá problematika týka priamo aj tejto krajiny, ktorá je našim skúmaným objektom v rámci ARES Analysis.

Hoci sa medzinárodné spoločenstvo snaží zamedziť šíreniu zbraní vo svete, fakt je ten, že pre mnohé štáty je zbrojársky priemysel významným odvetvím. V tomto prípade výnimkou nie je ani Bielorusko. Bieloruské podniky majú tradične dobre rozvinuté väzby s Ruskou federáciou. Bieloruské zbrojárske spoločnosti vyrábajú pre ruskú armádu dôležité komponenty systémov protiraketovej a protivzdušnej obrany (S-300 a Topol). Bielorusko je však kritizované za to, že vyváža svoje zbrane do krajín nepriateľsky naklonených Západu a slúži ako „predĺžená ruka“ svojho východného partnera v oblasti exportu ruských zbraní do politicky nestabilných regiónov, vďaka čomu sa Ruská federácia vyhýba priamej zodpovednosti a medzinárodnej kritike.  

Za posledných 14 týždňov sa situácia ohľadom Iránu ako aj v širšom regióne postupne vyostruje. Rokovania medzi Teheránom a skupinou „5+1” (stáli členovia BR OSN plus Nemecko) o iránskom jadrovom programe stagnujú. Mierové rozhovory medzi Palestínčanmi a Izraelom sú stále na bode mrazu podobne ako otázka národného zmierenia medzi Fatahom a Hamasom. K napätiu v oblasti prispieva aj zhoršenie vzťahov medzi Tureckom a Izraelom, na druhej strane boli dôvodom k optimizmu diplomatické rokovania medzi Sýriou a Saudskou Arábiou o arabskej jednote a celkovej situácii v regióne. Najväčšími dôvodmi pre znepokojenie je opätovný nárast násilností v Iraku. Našej pozornosti neuniklo ani prehlbovanie vzťahov na ose Turecko-Irán-Pakistan-ďalšie ázijské štáty.

Po tom, ako Ruská federácia vykonala v spoluráci s Čínou rozsiahle vojenské manévre s názvom „Mierová misia 2009“, ktoré sa konali v lete vo východoruskom regióne Chabarovsk, v septembri došlo k ďalším rozsiahlym vojenským cvičeniam. Tentoraz išlo o manévre bieloruskej a ruskej armády vo východnej Európe. Má ísť o najväčšiu operáciu oboch armád, na území Bieloruska sa malo manévrov zúčastniť 8 000 bieloruských vojakov, 6000 príslušníkov ruských ozbrojených síl, pričom nikdy na území Bieloruska nebol tak veľký počet ruských vojakov počas spoločných vojenských cvičení.