4. Nerovnoprávni partneri

 Zlyhanie spojencov USA v boji proti terorizmu pri dodávaní vojenských jednotiek a materiálu, predurčili USA byť dominujúcim donorom vo všetkých smeroch. 15,000 vojakov v operácii ISAF z celkového počtu 42,000 sú Američania; 12 z 25 PRTs vyslali do Afganistanu USA; USA dominujú aj vo vojenskom ťažení OEF. V roku 2004 americké dodávky humanitárnej pomoci prevyšovali dodávky ostatných štátov spolu. Washington je právom presvedčený, že je predurčený pre väčšiu rolu v rozhodovacom procese, odkedy znáša väčšie ťažisko bremena.

 Hoci aktivita USA mnohých spojencov doháňa priam k šialenstvu, s ich úsilím sa nemôžu merať. EUPOL dostal v roku 2007 mandát „kľúčového partnera,“ nemá však finančný rozpočet pre projekty, ktoré si vytýčil a k dispozícii je iba 200 výcvikových inštruktorov celoplošne. EU sa nemôže porovnávať s „arzenálom“ USA, ktorý tvorí 500 policajných inštruktorov a mentorov, 750 príslušníkov armádneho zboru a dvojmiliardový rozpočet.

 Názory na americký prístup k peacekeepingovej misii sa rôznia. EU argumentuje, že USA uprednostňujú rýchly výcvik a vyzbrojovanie pred zmenami v inštitúciách. Podľa EU, ktorá apeluje na civilnú políciu, právo a koordináciu prostredníctvom IPCB (International Police Coordination Board), snahy USA vyústia do založenia militarizovanej polície. To znamená nie takej, ktorá bude bezprostredne chrániť obyvateľstvo.

Neproporčné je aj dodávanie vojenských jednotiek. Len za hrsť štátov sa dokáže vysporiadať so stratami na životoch vlastných vojakov. Nemecko dokonca zakázalo, aby jeho vojaci participovali na výcvikovom programe afganskej armády na juhu krajiny. Taliani rozmiestnili armádu na západe, odmietajú rozšíriť svoj akčný rádius na juh. Francúzi sú hlavne v Kábule.

 Jeden neamerický diplomat obvinil západoeurópske štáty Nemecko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko, ktoré majú dostatok finančných a materiálnych zdrojov, že „neprispievajú do riešenia problémov“ a ich aktivita je „opakom pomoci.“ Odmietajú sa podeliť o zodpovednosť, a predsa ašpirujú na kreslo za rokovacím stolom. Kým štáty s oveľa menšími kapacitami ako Fínsko, Portugalsko, Dánsko, Maďarsko, Rumunsko a Poľsko odpovedajú na volanie.

 Po opakovane neúspešnom vyvíjaní tlaku na spojencov, aby posilnili svoje kontingenty, sa USA rozhodli na juhu Afganistanu rozmiestniť dodatočné jednotky  v počte 3,200 vojakov (US Marines). Bohužiaľ to iba prehĺbi rozpory medzi spojencami protiteroristickej koalície.

Vlády západoeurópskych štátov budú musieť vyvíjať väčšiu snahu, aby presvedčili domáce publikum o tom, že vojenské ťaženie v Afganistane predstavuje jeden z ich národných záujmov a v prípade zlyhania by mohlo dôjsť k ohrozeniu globálnej bezpečnosti.

Súvisiace články
Analýza: Afganistan - história a súčasnosť Publikácia: Taliban a produkcia ópia