Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	32
	Včera	1080
	Tento týždeň	1112
	Tento mesiac	5989

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Úvahy a komentáre

Úvaha :Srbi hľadajú podporu na pôde OSN

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Utorok, 16.septembra 2008 - 08:10 hod.

Podstata srbského návrhu

„Srbsko predloží návrh rezolúcie na 63. zasadaní VZ OSN.“ Napísal srbský prezident Boris Tadič v liste adresovanom predstaviteľom členských krajín OSN. Podľa tohto srbského návrhu rezolúcie by mal Medzinárodný súdny dvor (ICJ) podať názor, či jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova bolo v súlade s medzinárodným právom.[1] Presná otázka, ktorou by sa Medzinárodný súdny dvor mal zaoberať, by znela: „Je jednostranne vyhlásená nezávislosť zo strany kosovských dočasných samosprávnych inštitúcií v súlade s medzinárodným právom?“[2] Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič vyhlásil, že názor vyslovený ICJ na túto otázku nebude záväzný pre vlády členských štátov OSN. Verdikt súdu má mať skôr akúsi morálnu váhu.[3] Podobne ako v prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova, názory krajín EÚ a NATO na túto srbskú iniciatívu sú rôzne.

Štáty, ktoré uznali Kosovo (zelená)
Reakcie zahraničia

Pokiaľ ide o postoj USA, tie sa zatiaľ vyjadrili k návrhu Srbska skôr negatívne. Vyhlásil to minulý týždeň srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič po tom, ako sa stretol vo Washingtone s americkou kolegyňou Condoleezzou Riceovou a poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Steven Hadleym. Práve srbská iniciatíva bola centrom rozhovorov na tomto stretnutí. Jeremič vo Washingtone argumentoval v prospech návrhu Srbska. Podľa neho srbská vláda žiada o názor ICJ, pretože vyhlásením nezávislosti Kosova ide podľa nej o porušenie medzinárodného práva a Srbsko neprestane podporovať svoju teritoriálnu integritu a suverenitu. Napriek tomu, že USA nevyjadrili zatiaľ podporu iniciatíve Srbskej republiky, Jeremič považuje za pozitívum aspoň fakt, že americká strana je stále rozhodnutá uvažovať o argumentoch Srbska.[4]

Veľká podpora tomuto srbskému návrhu neprišla ani zo strany predstaviteľov niektorých členských štátov EÚ. Britský veľvyslanec v Srbsku Stephen Wordsworth označil iniciatívu srbskej vlády za „chybu“ a varoval, že tento krok by mohol sťažiť integráciu Srbska do EÚ.[5] Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier po stretnutí so srbským kolegom Jeremičom v Berlíne povedal novinárom, že Srbov jeho krajina nepodporí, keďže „sme uznali nezávislé Kosovo a neurobili by sme to, keby sme neverili, že je to v súlade s medzinárodným právom“.[6]
 

Iné štáty EÚ, ktoré dokonca uznali nezávislé Kosovo, však vyjadrili podporu srbskému návrhu. Francúzska strana, ak priamo nepodporila, prinajmenšom neprotestovala proti iniciatíve Srbov. Francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner vyhlásil, že Srbská republika má právo požiadať, aby sa medzinárodný súd zaoberal kosovskou otázkou, na druhej strane však upozornil, že nič „nezmení našu pozíciu ohľadne Kosova“.[7] Veľkú podporu získalo Srbsko zo švédskej strany. Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt po stretnutí so srbským kolegom v Štokholme vyhlásil, že krok Srbska podporí, pretože názor ICJ môže len prispieť k vyriešeniu kosovskej otázky, na druhej strane podotkol, že situácia ohľadne Kosova sa podľa neho tým veľmi nezmení.[8]

Úvaha autora

Možno konštatovať, že zahraničie prípadné rozhodnutie ICJ v prospech Srbskej republiky len ťažko zmení postoje štátov, ktoré uznali nezávislé Kosovo. Napriek tomu by štáty EÚ a NATO mali podporiť iniciatívu srbskej strany a to z troch hlavných dôvodov.

Poprvé si je potrebné uvedomiť, že srbskí predstavitelia viackrát po vyhlásení nezávislého Kosova zdôraznili, že na opätovné pripojenie odštiepenej provincie využijú len mierové prostriedky. Prednedávnom srbský prezident Boris Tadič v liste adresovanom predstaviteľom členských krajín OSN vyhlásil, že jeho krajina v boji o navrátenie Kosova využije len diplomatické prostriedky a nepristúpi k „použitiu sily alebo ekonomických sankcií“.[9] Mierové prostriedky musia byť samozrejme Srbsku dostupné, preto je potrebné, aby mu v tomto prípade medzinárodné spoločenstvo poskytlo pomoc a podporu. Jedným z týchto prostriedkov je určite aj nedávna iniciatíva Srbska.

V druhom rade, Srbsko stratilo územie, ktoré považuje za svoju integrálnu súčasť a jednostranné vyhlásenie nezávislosti južnej provincie za porušenie medzinárodného práva. Navyše nezávislosť Kosova podporila väčšina krajín EÚ a NATO. Srbsko má za cieľ integráciu v euroatlantických štruktúrach, kde je jeho členstvo podporované. Vzájomné vzťahy by sa preto kvôli Kosovu nemali zhoršovať. Preto štáty EÚ a NATO by mali podporiť Srbsko v súčasnej iniciatíve a poskytnúť mu tým aspoň istú satisfakciu.

Po tretie, z krajín NATO by podpora srbskej iniciatívy prospela hlavne USA. Nedávne výroky amerického prezidenta si zrejme nezískali popularitu medzi Srbmi. Americký prezident George W. Bush po stretnutí s kosovským premiérom Hašim Thačim a prezidentom Fatmir Sejdium v júli 2008 vyhlásil, že bude naliehať, aby čo najviac štátov uznalo nezávislé Kosovo.[10] Najväčší paradox spočíva v tom, že hoci USA podporili nezávislosť Kosova, na druhej strane po augustových udalostiach sa jasne postavili proti podobným separatistickým snahám v Abcházsku a Južnom Osetsku. Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová vyhlásila: „Musí byť úplne jasne povedané, že Spojené štáty zastávajú pevne ... územnú celistvosť Gruzínska. To je členom Organizácie spojených národov, ktorého medzinárodne uznávané hranice musia byť rešpektované.“[11] Preto, keď sa USA zastávajú Gruzíncov ako ochrancovia medzinárodného práva, mali by Američania aspoň zo zásady Srbom pomôcť získať prístup k legálnym prostriedkom na obhajobu svojich národných záujmov.

Môžeme konštatovať, že krajiny EÚ a NATO by mali Srbsku poskytnúť podporu pre jeho iniciatívu využiť legálne prostriedky na pôde OSN. Tie štáty, ktoré uznali nezávislé Kosovo, a tým narušili podľa Srbska jeho medzinárodne uznanú územnú integritu, by si tak aspoň čiastočne zlepšili svoj obraz v očiach Srbov. Navyše by tým tieto štáty ani nič nestratili, keďže prípadný verdikt ICJ by nemal žiadnu záväznosť.

[1] Serbia Seeks UN Members' Support For Kosovo Ruling. In: http://www.serbianna.com/news/2008/03011.shtml. (download: 15. 9. 2008)

[2] Serb President Eyes UN Support over Kosovo. In: http://www.balkaninsight.com/en/main/news/13063/. (download: 15. 9. 2008)

[3] ICJ Kosovo Ruling Will Have Only 'Moral' Weight. In: http://balkaninsight.com/en/main/news/12398. (download: 15. 9. 2008)

[4] Serbia will not give up initiative to seek ICJ opinion. In: http://www.srbija.sr.gov.yu/vesti/vest.php?id=48510. (download: 15. 9. 2008)

[5] Britain: Serbia is Challenging EU on Kosovo. In: http://balkaninsight.com/en/main/news/12224. (download: 15. 9. 2008)

[6] Germany: 'Serbs Must Look Forward not Back'. In: http://www.balkaninsight.com/en/main/news/12913/. (download: 15. 9. 2008)

[7] EU 'Can't Accept' Serbia's World Court Move. In: http://balkaninsight.com/en/main/news/12720. (download: 15. 9. 2008)

[8] ‘No Fear’ over Serbia’s Kosovo Court Case. In: http://balkaninsight.com/en/main/news/12990/. (download: 15. 9. 2008)

[9] KOSOVO: SERBIA ASKS UN MEMBERS SUPPORT AGAINST INDEPENDENCE. In: http://www.ansamed.info/en/serbia/news/ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. . (download: 15. 9. 2008)

[10] Bush urges more countries to recognize Kosovo. In: http://www.reuters.com/article/politicsNews/idUSN2144149320080721. (download: 15. 9. 2008)

[11] KREJČÍ, O.: ANALÝZA GRUZÍNSKÉ KRIZE Geopolitické důsledky dvoudenní války. In: http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/kaukaz/analyza-gruzinskej-krizy-geopoliticke-dosledky-dvojdnovej-vojny/. (download: 15. 9. 2008)

Zoznam krajín, ktoré uznali Kosovo:

(zdroj: http://www.kosovocompromise.com/PDF/KosovoRecognitionWorldMap.pdf)

1. Afghanistan.................Feb 08

2. Costa Rica

3. Albania

4. France

5. Turkey

6. United States of America

7. United Kingdom

8. Australia

9. Senegal

10. Latvia

11. Germany

12. Estonia

13. Italy

14. Denmark

15. Luxembourg

16. Peru

17. Belgium

18. Poland

19. Switzerland

20. Austria

21. Ireland

22. Sweden

23. Netherlands................Mar 08

24. Iceland

25. Slovenia

26. Finland

27. Japan

28. Canada

29. Monaco

30. Hungary

31. Croatia

32. Bulgaria

33. Liechtenstein

34. South Korea

35. Norway

36. Marshall Islands..........Apr 08

37. Nauru

38. Burkina Faso

39. Lithuania.....................May 08

40. San Marino

41. Czech Republic

42. Liberia

43. Sierra Leone.................Jun 08

44. Colombia.....................Aug 08

45. Belize

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network