2. STRATEGICKÉ POSTAVENIE JAPONSKA

2.1 Súčasné miesto Japonska vo svete

Jednoznačne môžeme povedať, že povojnová éra bola pre Japoncov zlatým a viac-menej bezproblémovým vekom. Po páde bipolarity a tiež po udalostiach z 11.septembra však geopolitické a geoekonomické zmeny naberajú stále viac a viac na obrátkach v dôsledku čoho Japonsko začína vážne prehodnocovať svoju strategickú orientáciu. Na prvý pohľad niet dôvodov na priveľké znepokojenie. Japonsko si už roky udržiava postavenie druhej najvýkonnejšej ekonomiky – hneď po americkej. V Tokiu i vo Washingtone však nervózne evidujú, že náskok oboch vyspelých krajín sa scvrkáva. To všetko v premenlivých politických pomeroch, kde sa hlavná svetová superveľmoc vyčerpáva deprimujúcimi vojenskými akciami. Američania z nich môžu, ale nemusia profitovať. Masívne vojenské angažovanie zaťažuje americkú ekonomiku vážnejšie ako v minulosti. Čoraz viac je jasné, že USA sú zrejme z dlhodobého hľadiska na ústupe z pozícií hegemóna. Starosti robí Tokiu najmä Čína. Japonsku dýcha na chrbát ako hospodársky súper i ako nastupujúci vojenský hegemón. Japonsko zisťuje, že sa bude musieť o svoje záujmy viac starať. Hospodárstvo krajiny má dva základné piliere, ktoré si vyžadujú odlišné prístupy. Prvým je pestrá množina malých podnikateľov v priemysle, poľnohospodárstve a službách. Na zahraničných trhoch priamo vystupujú zriedkakedy. Zamestnávajú značnú časť obyvateľstva, a nie vždy sú nákladovo a cenovo medzinárodne konkurencieschopní. Najvypuklejšie sa to prejavuje v poľnohospodárstve u maloroľníkov, ktorých štát chráni pred niekoľkonásobne lacnejším dovozom. Tým sa Japonsko dostáva vo Svetovej obchodnej organizácii do sporov so stúpencami dohôd o odbúraní agrodotácií. Na opačnom póle záujmového spektra sa nachádzajú obrovské japonské korporácie s výrobnými a vývojovými prevádzkarňami v zahraničí. Niektoré sa označujú za globálne spoločnosti a priestor na expanziu im poskytuje už len rozširovanie činnosti mimo materskej krajiny. Hospodársky kolos Japonska má ako celok niekoľko celoštátnych priorít, primárnou je zabezpečovanie prístupu k zdrojom energie a surovín. Závislosť od dovážaných uhľovodíkových palív je takmer stopercentná a Japonsko sa stretáva s hustnúcou tlačenicou pred zahraničnými vstupnými bránami k zdrojom. V skratke povedané, Japoncov ešte čaká mnoho problémov, ktoré prinášajú podmienky nového multipolárneho sveta. (http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/japonsko-v-multipolarnom-svete/94668.html)