Dňa 29. januára 2009 sa v Bratislave uskutočnil štvrtý ročník medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, ktorú organizovala Slovenská atlantická komisia (SAC) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR, German Marshall Fund of the US, Euroatlantickým centrom a Stálym zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Za Project ARES sa podujatia zúčastnilo sedem členov – Jaroslav Baran, Michal Čubrík (obaja  z Katedry bezpečnostných štúdií FPVMV), Lucia Boledovičová, Ivan Jágerský, Veronika  Ilavská, Tomáš Koniar (Katedra medzinárodných vzťahov FPVMV) a Matúš Masica. Všetci menovaní prispeli k nasledujúcej záverečnej správe.

Program konferencie bol rozdelený do troch hlavných panelov:

1. 60. výročie NATO: Smerom k novej stratégii?
2. Transatlantické vzťahy po výmene politických elít
3. Rozdelená Európa? Vzťahy s oživeným Ruskom

   <<spustite fotoalbum>>

 

 

Prvému panelu predchádzalo oficiálne otvorenie na ktorom vystúpili Rastislav Káčer, prezident SAC a Diana Štrofová, štátna tajomníčka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Diana Štrofová vyzdvihla úlohu aliancie pre svetovú bezpečnosť a bezpečnosť Slovenska. Dotkla sa aj témy plynovej krízy, pričom predpokladá, že táto bude v budúcnosti výrazne určovať vzťahy medzi Európu a Ruskom. V jej príhovore neobišla ani tému výmeny vládnych elít v USA. Predpokladá, že po nástupe novej administratívy vo Washingtone sa bude spolupráca v rámci NATO vyvíjať pozitívnym smerom. Na záver Štrofová vyzdvihla úspechy SR v medzinárodnej politike a vyjadrila názor, že SR by mala hrať významného sprostredkovateľa a partnera pri rokovaniach Západu s Ruskom.

Po oficiálnom otvorení nasledovala diskusia v rámci prvého panelu ako diskutujúci sa jej zúčastnili: Jean-Francois Bureau zástupca generálneho tajomníka NATO pre verejnú diplomaciu, Adam Daniel Rotfeld bývalý poľský minister zahraničných vecí, Rob de Wijk riaditeľ Haagskeho centra pre strategické štúdie a Robin Shepherd vedúci výskumný pracovník pre Európu, Chatham House, Londýn. Ako moderátor tohto panelu vystupoval Tomáš Valášek riaditeľ programu zahraničnej a bezpečnostnej politiky v londýnskom Centre for European Reform. Témou tohto fóra bola nová strategická koncepcia NATO, resp. možné línie smerovania tejto organizácie. Ako prvý vystúpil so svojim príspevkom Jean-Fancois Bureau. Ten vyzdvihol najmä koncept bezpečnosti. Podľa neho nie je potrebné hovoriť len o obrane členských štátov ale najmä o celkovej bezpečnosti Aliancie. Dôležité je vytvorenie spoločnej vízie pre všetky členské štáty. Je potrebné pozerať do budúcnosti a tam hľadať úlohy a zmysel NATO, aj keď samozrejme netreba zabúdať ani na minulosť a treba mať na pamäti, že NATO je vojenská organizácia. Podľa Bureaua je Afganistan pre Alianciu test, ktorý ukáže funkčnosť (resp. nefunkčnosť) NATO. Aliancia v súčasnosti stráca čas, nutne potrebuje víziu svojho fungovania.

Druhým vystupujúcim bol A. D. Rotfeld. Ten nevidí Afganistan ako test Aliancie, ale ako výzvu ktorú treba ustáť. Postoje Aliancie a krajín v rámci aliancie sú podľa neho z veľkej miery určované minulým vývojom a sú teda do značnej miery odlišné ako názory Ruska na riešenie globálnych výziev. Ukrajina je aj preto terčom výraznej agresívnej politiky zo strany Ruska. Rotfeld sa vyjadril v tom duchu, že plynovú krízu nie je možné vnímať len ako ekonomický problém, ale ide najmä o politický problém. Podľa neho nie je prípustné aby boli ropa a zemný plyn zneužívané ako politické nástroje Ruska.

Ďalším v panelovej diskusii bol Rob de Wijk. Rovnako sa dotkol témy Afganistanu. Podľa neho v tejto krajine NATO zlyhalo, a je potrebné hľadať nové riešenia. No rovnako aj on vidí Afganistan ako určitý test pre Alianciu. De Wijk vyjadril myšlienku o potrebe zvýšenej angažovanosti v zaistení surovinovej bezpečnosti členských krajín NATO. Nehovoril len o zemnom plyne, prípadne rope, ale o celkovej surovinovej základni ako sú napríklad aj kovy a rôzne minerály. De Wijk teda vidí ďalšiu úlohu Aliancie hlavne ako záruku pre národnú bezpečnosť. Pri svojom výstupe zdôraznil aj vzrastajúci význam Číny a Indie, pričom vidí Čínu v budúcnosti ako veľmi významného hráča na ekonomickom medzinárodnom poli.

Štvrtým v tomto kole konferencie bol Robin Shepherd. Jeho príspevky do diskusie sa niesli najmä v duchu zachovania pôvodnej myšlienky vzniku NATO a teda NATO je vojenská organizácia a je potrebné aby ňou aj ostala.

Prvý panel bezpečnostnej konferencie GLOBSEC teda priniesol zaujímavú diskusiu a načrtol aj rôzne nové trajektórie smerovania NATO. Ako hlavné myšlienky tohto panelu môžeme teda definovať:

• potrebu konceptu bezpečnosti nie len konceptu obrany
• potreba zmeniť štruktúru fungovania a rozhodovania v rámci Aliancie, kvôli zvýšeniu efektívnosti a akcieschopnosti
• rovnako odznela aj myšlienka zefektívnenia a rozšírenia využitia expedičných síl Aliancie

Zaujímavé boli aj myšlienky A. D. Rotfelda, ktorý považuje za nesprávne hodnotiť súčasnú medzinárodnú situáciu v optike uni-, bi-, či multi-polarita. Namiesto toho za kľúčový faktor pre pochopenie súčasného stavu svetového politického systému, vidí faktor „interdependenice“ (vzájomnej previazanosti, závislosti) medzi svetovými aktérmi. Rob de Wijk zase ponúkol výpočet nových hrozieb, ktoré podľa neho vystupujú v súčasnosti do popredia a je im preto potrebné prispôsobiť aj novú koncepciu NATO. Tieto hrozby (resp. úlohy) sú:

• terorizmus a organizovaný zločin
• Afganistan ako stále dôležitá úloha pre NATO
• nárast pravdepodobnosti konfliktu medzi dvomi suverénnymi štátmi, medzištátna kríza
• energetická bezpečnosť a obnoviteľné zdroje
• prístup k nerastom   

J. F. Bureau uviedol, že sa očakáva spustenie internetovej kampane na podporu novej strategickej koncepcie NATO.
V ďalšej časti konferencie sa diskusia zamerala hlavne na otázku Ruska.
    
Vďaka vynikajúcim rečníkom sa organizátorom podarilo namiešať správnu zmes mnohorakých názorov na túto problematiku.
      
Úvodné slovo mal Borys Tarasyuk (Ukrajinský parlament), ktorý sa vyjadroval predovšetkým k ešte horúcej problematike plynovej vojny, pričom označil konanie Ruska v tomto spore za veľmi poškodzujúce a ničiace jeho obchodný imidž.

Rusko v tejto diskusii zastupoval Dmitriy Talanov (Ministerstvo zahraničných vecí RF) a to  s dávkou typického štýlu ruskej diplomacie- plného sebavedomia a pragmatizmu. Pán Talanov sa po skončení panelu exkluzívne pre Project ARES vyjadril aj k aktuálnej finančnej kríze a jej dopadu na Medvedevov politický režim, kvôli ktorej môže dôjsť k  strácaniu popularity medzi obyvateľstvom. Pán Talanov sa drží názoru, že aj keby bolo veľmi zle, Rusi svojho prezidenta budú podporovať, tak ako podporovali iných pred ním, ktorí boli veľmi nepopulárni, čím mal na mysli prezidenta Jeľcina. Dôvodom je  podľa neho mentalita Rusov a ich historická skúsenosť.  

Vzťahy medzi NATO a Ruskom po nedávnom konflikte v Gruzínsku by sa dali do nedávnych dní charakterizovať ako krajne chladné. Ako počas svojho vystúpenia konštatovala Oksana Antonenko ( International Institute of strategic studies, London), neustále vysvetľovanie, že NATO je dobré a má s Ruskom spoločné ciele nikam neviedlo a Rusko skrátka vidí veci skrz inú optiku. Aj napriek tomu je podľa nej NATO pre Rusko jedinou cestou. Ako správne podotkla- myslieť si , že stále ide o sovietske Rusko z minulého storočia je chybné.

Svoje vystúpenie ukončila konštatovaním, že o 20 rokov bude Rusko celkom inou krajinou ako je dnes.

Celá konferencia bola uzatvorená veľmi plodnou diskusiou medzi participantmi a diskutujúcimi.