A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes534
mod_vvisit_counterVčera1187
mod_vvisit_counterTento týždeň5461
mod_vvisit_counterTento mesiac3439

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Interview: Globálna hospodárska kríza II.
Napísal: Michal BEDNÁR   
Štvrtok, 02.apríla 2009 - 20:33 hod.

Pán Ing. Dušan Jurík, riaditeľ Odboru priemyslu a inovácií na Ministerstve hospodárstva SR, poskytol pre Project ARES rozhovor o aktuálnom vývoji súčasnej globálnej hospodárskej krízy. Za ochotu a promptnosť pri zodpovedaní na otázky patrí pánovi Juríkovi naša vďaka.

Najmä z médií v poslednej dobe počúvame informácie o závažnosti súčasnej globálnej hospodárskej a finančnej krízy, kde sa ju snažia prirovnať k Veľkej hospodárskej kríze z 30- tych rokov minulého storočia. Myslíte si, že sú podobné analógie na mieste, alebo ide skôr o mediálnu nadsázku?

Súčasná kríza, ktorá sa prejavila v druhom polroku 2008 má svoj pôvod na hypotekárnom trhu USA vznikom tzv. hypotekárnej bubliny. Jej spúšťacím mechanizmom (ktorý sa postupne prejavoval v rokoch 2007 a 2008) bol vysoký, neudržateľný rast cien nehnuteľností nasledovaný spľasnutím hypotekárnej bubliny a následným prudkým poklesom cien. Stimulom na rast dopytu a cien nehnuteľností boli viaceré vzájomne pôsobiace faktory, medzi nimi vysoký objem voľného kapitálu, nízke úrokové miery a ľahký prístup k úverom.

Hypotekárna kríza USA sa rozšírila na svetové finančné trhy predovšetkým prostredníctvom hypotekárnych cenných papierov (tzv. toxické aktíva). Navyše tieto hypotekárne „cenné“ papiere sa stali predmetom ďalšieho obchodu v podobe hypotekárnych listov a ďalších derivátov, ktoré nakupovali takmer všetky finančné inštitúcie a fondy. Vedome a zámerne sa tak nafukovala bublina nárastu pseudohodnôt. Negatívnymi faktormi celého tohto mechanizmu boli aj podhodnotené analýzy rizík zo strany manažérov, zlyhania ratingových spoločností a nedostatočná regulácia. Následne sa tieto virtuálne - elektronické a vlastne neexistujúce hodnoty prenášali aj do produkčnej ekonomiky.

Je preto zákonité, že táto hypotekárno-finančná kríza prerástla aj do krízy ekonomickej.  Otázne je či sa ekonomická kríza nepresunie do polohy krízy sociálnej.

Môže sa situácia vyvinúť a nadobudnúť charakter už spomínanej krízy z 30-tych rokov, alebo si myslíte, že sa situácia začne naopak upokojovať?

Z celosvetových správ z posledných dňoch vyplýva, že kríza je ozajstná a má (a bude mať) rozsiahle negatívne dopady. V USA už napríklad za posledných 6 mesiacov zaniklo viac ako 4 milióna pracovných miest a odborníci sa zhodujú v názore, že najhoršie časy ešte len prídu. Existujú predpovede, že do konca roka bude zrušených ďalších 2,4 percenta pracovných miest, čo by znamenalo 9 percentnú nezamestnanosť.

Obdobná situácia je aj Západnej Európe, ktorá je rozhodujúcim odberateľom slovenskej produkcie. Dnes je jasné, že hlavným „nepriateľom“ hospodárstva je strata dôvery, spotrebiteľov, resp. strata finančných istôt, spojená s obavami o prípadnú stratu zamestnania, t.j. všeobecná kríza spotreby.

Na Slovensku priemyselná produkcia zaznamenala v januári 2009 podľa štatistikov najväčší medziročný prepad od roku 1999. Pád sa dotkol všetkých odvetví priemyslu s výnimkou dodávok energií. Najvýraznejšie padla výroba dopravných prostriedkov, ktorá je ťahúňom hospodárstva. Po nepretržitom raste v priebehu minulého roka sa v januári výrazne znížila aj stavebná produkcia.

Najhorším signálom je však to, že dnes nikto nevie presne povedať, kedy sa situácia otočí, t.j. kedy sa skončí obdobie úpadku. Jednoducho povedané, nikto nevidí to povestné svetlo na konci tunela. 


Sme svedkami aktívnych ekonomických opatrení zo strany štátov, na ktoré sú vynakladané nemalé čiastky z ich štátnych rozpočtov. Myslíte, že je správny postup, keď krajiny jednajú často na vlastnú päsť? Nie je práve teraz možnosť využiť prepojenosť ekonomík a vzhľadom na „globálnosť“ problému postupovať viac spoločne?


Ak sa pozrieme na záchranné balíčky jednotlivých štátov, je potrebné si uvedomiť geopolitické rozmiestnenie prijímaných opatrení. Každá vláda musí mať tendenciu riešiť svoje vlastné problémy, t.j. problémy ktoré sa najviac dotýkajú jej hospodárstva a jej obyvateľov. Tak napríklad záchranné balíčky USA sú zamerané najmä na ozdravenie bankového a finančného sektora a následne aj na podporu domácej spotreby „Buy American“.  

Takže, aké problémy trápia danú krajinu, také opatrenia príjme (alebo by mala prijať) vláda. Typickým príkladom je Švajčiarsko. Aj napriek tomu, že je to malá krajina, s výrazným zameraním priemyselnej produkcie na export jediné opatrenia, ktoré prijala švajčiarska vláda smerujú výhradne do ozdravenia bankového sektora (záchrana celosvetového hráča UBS) a opätovného získania dôvery klientov  v bezpečnosť švajčiarskeho bankového systému.

Na druhej strane, na neformálnom, mimoriadnom stretnutí najvyšších predstaviteľov hláv štátov EÚ, ktorý sa konal 1. marca 2009, bolo konštatované, že protikrízové opatrenia všetkých členských štátov EÚ sú veľmi podobné. Je to logické, nakoľko aj problémy v tomto regióne sú podobné. Samozrejme existujú výnimky akým je napríklad Maďarsko, ale jeho súčasné problémy majú svoje korene už minulosti. 

Vieme, že kríza zasiahla z veľkej časti aj Slovensko. Myslíte si, že sa Slovensku podarí udržať hospodársky rast, ktorý predpovedala vláda na úrovni 2,4%? Aká je podľa Vás reálna vyhliadka pre Slovensko do budúcnosti? Bude patriť medzi krajiny, ktoré budú citeľne menej zasiahnuté krízou?


Na úvod je potrebné poznamenať, že Slovensko je krajinou, ktorej bankový sektor bol globálnou krízou zasiahnutý len minimálne. Slovenský bankový sektor bol totiž v nedávnej minulosti ozdravený a na začiatku krízy mal dostatočnú likviditu.

Avšak postupne ako sa finančná kríza menila na hospodársku sa dopady odrážajú v čoraz väčšej miere a na slovenskú exportne orientovanú ekonomiku má terajšia hospodárska kríza výrazný dopad. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v poslednom kvartáli 2008 spomalil na 2,7 % zo 7 % v 3. štvrťroku. Priemyselná produkcia sa v januári medziročne prepadla o 27 %, predovšetkým pre výrazné zníženie výroby automobiliek. Tento údaj je síce zarážajúci, ale je potrebné si uvedomiť, že v januári sa nepriaznivo odrazil na priemyselnej výrobe taktiež výpadok spôsobený plynovou a energetickou krízou, ktorá trvala 13 dní. 

Myslíte si, že pre Slovensko vo vzťahu ku kríze predstavuje prijatie Eura výhodu oproti susedným krajinám ako Poľsko, Česká republika a Maďarsko? Ak áno, akú?

V súčasnosti sa v plnej miere ukazuje význam a správnosť vstupu Slovenska do eurozóny od januára 2009. Pritom to nie je len dopytový impulz, ktorý eurozóna Slovensku priniesla, ale ide predovšetkým o odstránenie vysokej volatility a neistoty ohľadom kurzového vývoja, ktorej predovšetkým malé štáty v čase krízy nevyhnutne čelia a ktorá negatívne vplýva na očakávania a investičné rozhodnutia.

Na jednej strane spoločná európska mena výrazne ochránila Slovensko pred prudkým oslabením meny, s ktorým sa musia vyrovnávať ostatné stredoeurópske krajiny, ako je Poľsko alebo Maďarsko. Na strane druhej silný konverzný kurz znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem. Teda výhoda pre slovenských spotrebiteľov sa práve teraz, v čase krízy, ukazuje ako problematická pre stabilnú slovenskú ekonomiku, ktorá je závislá od vývozu áut a elektroniky. Znehodnotenie susedných mien totiž znižuje konkurencieschopnosť tovarov vyrobených na Slovensku.

Myslíte si, že kríza bude mať vážne dlhodobé dopady na geopolitické usporiadanie sveta? Ktoré štáty podľa Vášho názoru vyjdú z celej situácie relatívne najlepšie a ktoré na ňu najviac doplatia?

Je celkom logické uvažovať nad tým, že najbohatšie štáty utrpia najviac, najmä čo sa týka životnej úrovne obyvateľstva. Konkrétne mám na mysli USA, kde ľudia boli zvyknutí na značný prebytok a okrem občasných menších či väčších kríz neboli nútení si „uťahovať opasok“. Naopak len v Európe boli v minulom storočí dve svetové vojny, ktoré sa zaslúžili o značný jednorazový pokles životnej úrovne. Navyše Východná Európa si užila uťahovanie opaskov  v podstate celú druhu polovicu minulého storočia.

Skúste prosím okomentovať výroky pána prezidenta Klausa, ktorý tvrdí, že vlády by sa mali vyvarovať nadmerných intervencií, keďže celá kríza je podľa neho prirodzeným ekonomickým javom.


Pán Klaus má vo veľa celosvetových otázkach svojské názory, ktoré nebudem komentovať. Každý má nárok na svoje názory. 


Vieme, že Slovensko bolo veľmi atraktívnou investičnou destináciu. Udrží si podobný charakter aj počas krízy? Sú reálne ohrozené zahraničné investície na Slovensku? Aké sú reálne hrozby vyplývajúce z krízy? Hrozí stiahnutie sa investorov do materských krajín?

Slovensko malo jednu z najlacnejších pracovných síl v strednej Európe. Teraz po zavedení EURA a výraznom oslabení susedných mien je Slovensko z hľadiska pracovnej sily druhé najdrahšie v regióne s priemernou mzdou 7,40 eura (222,93 Sk) na hodinu, čo je o 12 % viac, ako predstavuje regionálny priemer. Poľsko napríklad kleslo 20 % pod regionálny priemer.

Slovensko však naďalej zostáva lákadlom pre investorov, či už svojou strategickou polohou alebo relatívne vysoko vzdelanou pracovnou silou. Rozhodovanie investorov je komplexný proces, ktorý v sebe zahŕňa viac parametrov.

Ako je to so slovenskou podnikateľskou základňou. Pociťujeme znížený záujem o investície a export do zahraničia?

Export samozrejme viditeľne klesá, ale nie je to zapríčinené nezáujmom o jeho realizáciu, ale nedostatočnými odbytovými možnosťami v zahraničí. Celá kríza v súčasnosti je krízou spotreby a z toho logicky vyplýva zníženie celosvetového dopytu.

Čo si myslíte o návrhu EÚ, aby ďalším kritériom pre vstup do eurozóny bola kvalita bankového systému dotyčnej členskej krajiny. Tento návrh je totiž kritizovaný ako pokrytecký, keďže väčšinu komerčných bánk v „nových“ členských štátoch má pod kontrolou kapitál zo západnej Európy a USA, kde má finančná kríza svoje korene.

Nie som finančník tak by som sa k tomuto radšej nevyjadroval. Ale je pravda, že Slovensko si muselo celú strastiplnú cestu k EURU prejsť a nevidím logické dôvody, prečo by mali byť iné štáty zvýhodňované.  

Slovensko je podľa slov viacerých odborníkov „extrémne“ otvorená krajina čo sa týka ekonomiky. Je krajina, ktorá je takto etablovaná v medzinárodnom ekonomickom priestore viac zraniteľná počas krízy? Môžete nám načrtnúť aké sú plusy a mínusy otvorenosti ekonomiky počas krízy?

Slovensko musí byť otvorenou krajinou. Na svete existujú iba dva štáty, ktoré sú plne sebestačné, t.z. majú všetky potrebné suroviny a taktiež si dokážu takmer každý produkt vyrobiť doma. Jedná sa o USA a o Juhoafrickú republiku (čo je dôsledok dlhoročnej izolácie kvôli Apartheidu). Existuje nepriama úmera medzi otvorenosťou a veľkosťou štátu. Čím je štát menší, tým musí byť jeho ekonomika viac otvorená. Samozrejme hovorím o vyspelých ekonomikách. V dnešnej dobe globalizácie nie je možné uzavrieť sa do seba a dúfať, že sa nám všetky vonkajšie vplyvy vyhnú. 

Moja posledná otázka sa týka opäť Slovenska. Aký je Váš osobný názor na protikrízové opatrenia, ktoré vláda uskutočňuje? Je každý krok dôkladne zvážený a zohľadňuje aj budúce smerovanie Slovenska? Je podľa Vás dôležitejšie reagovať okamžite bez zhodnotenia si dôsledkov alebo postupovať skôr opatrne?


No comment

Ďakujeme za rozhovor

 
< Predchádzajúca