Na zasadnutí hláv štátov organizácie EurAsEC zoskupujúcej Rusko, Bielorusko a ďalšie postsovietske republiky v Moskve na začiatku júna 2009 došlo k viacerým rozhodnutiam, ktoré majú za úlohu posilniť integráciu členských krajín tohto zoskupenia. Keďže vývoj v rámci EurAsEC ovplyvňuje aj náš skúmaný objekt „Bielorusko“ ako súčasť „ARES Analysis“, spomenutá medzinárodná organizácia bude cieľom analýzy tohto Intelligence Report.

 

Chcem sa zaoberať najmä posledným vývojom v rámci EurAsEc a perspektívami tejto organizácie ako nástrojom budúcej užšej integrácie Ruska a Bieloruska. Predtým však považujem za dôležité uviesť všeobecné informácie o EurAsEc, dôvody jej vzniku, ciele, úlohy apod.

Zmluva o založení Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (EurAsEC) bola podpísaná v kazašskom hlavnom meste Astana prezidentmi Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizstanu a Tadžikistanu 10. októbra 2000. Členstvo v tejto organizácii je otvorené každému štátu, ktorý sa rozhodol prevziať a plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení EurAsEC. Zároveň môže ktorýkoľvek štát či medzištátna organizácia získať štatút pozorovateľa.

 

Pozorovateľská krajina resp. organizácia majú právo zúčastňovať sa zasadaní EurAsEC, ich predstavitelia môžu vyjadrovať svoje postoje na diskutované otázky, dokonca i prijímať dokumenty a rozhodnutia schválené inštitúciami tohto zoskupenia. Avšak pozorovateľská krajina nemá právo hlasovať o prijatí rozhodnutí ani podpísať schválené dokumenty. Ukrajina a Moldavsko získali v tejto organizácii štatút pozorovateľov v roku 2002 a Arménsko v roku 2003. V roku 2006 sa členskou krajinou stal Uzbekistan, avšak ten sa rozhodol odstúpiť dočasne od organizácie v roku 2008.

 

Pokiaľ ide o  proklamované ciele EurAsEC, hlavným dôvodom vzniku bola užšia hospodárska integrácia signatárskych krajín. Ide hlavne o:

• dokončenie režimu voľného obchodu
• vytvorenie spoločnej colnej únie
• implementácia spoločných programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja
• jednotné podmienky pre podnikateľské aktivity
• spoločný energetický trh
• jednotný trh pre dopravné služby a jednotný dopravný systém
• rovnaké práva občanov Spoločenstva v oblasti poskytovania vzdelania a zdravotnej starostlivosti
  

Pokiaľ ide o inštitúcie Spoločenstva, do istej miery si môžeme všimnúť istú podobnosť s orgánmi EÚ. Medzi hlavné orgány patria Medzištátna rada (MR), Integračný výbor (IV), Medziparlamentné zhromaždenie (MZ), Súd Spoločenstva pre spravodlivosť (SSPS).

 

MR je najdôležitejším orgánom. Pozostáva z hláv štátov a šéfov vlád členských krajín. Na úrovni hláv štátov sa koná stretnutie raz za rok, kým na úrovni premiérov členských krajín dvakrát ročne. Rada definuje spoločné stratégie, smernice a prijíma rozhodnutia, ktoré slúžia na implementáciu cieľov EurAsEC.

 

IV je zložený zo zástupcov hláv členských štátov, stretnutia v rámci tohto inštitútu sa konajú minimálne štyrikrát ročne. Hlavná úloha výboru spočíva v koordinácii činnosti ostatných orgánov EurAsEC, pripravuje agendu pre rokovania konaných v rámci MR a dohliada nad implementáciou rozhodnutí MR.

 

MZ je zložené zo zástupcov parlamentov členských krajín. MZ má dohliadať nad harmonizáciou jednotlivých národných legislatív, ktoré musia byť v súlade so zmluvami schválených v rámci EurAsEC.

 

SSPS má za úlohu interpretovať obsah zmlúv podpísaných v rámci EurAsEC, dohliadať nad implementáciou dohôd a rozhodnutí schválených organizáciou EurAsEC jednotlivými členskými štátmi. SSPS tiež rieši spory medzi členskými krajinami, pokiaľ majú ekonomickú podstatu a týkajú sa implementácie rozhodnutí prijatých v rámci  rámci Spoločenstva.

 

 

Môžeme konštatovať, že EurAsEC pri dosiahnutí stanovených cieľov by mohol zohrávať  významnú úlohu ako nástroja užšej rusko – bieloruskej hospodárskej integrácie, hlavne pokiaľ ide o vytvorenie spoločnej colnej únie. Podľa vyhlásení riaditeľa inštitútu Center of the Russia-Eurasia Council on Foreign Policy of Germany  Alexandra Rahra je colná únia prvým krokom k reintegrácii postsovietskych republík. Je vcelku logické, že tento krok by mohol viesť k ďalšiemu zjednocovaniu ekonomík Ruska a Bieloruska, najmä vytvorenie spoločného trhu a rozvoju  ďalších iniciatív, najmä integrácia oboch krajín v rámci jednotnej Únie štátov Ruska a Bieloruska, ktorá má za cieľ prijať aj spoločnú menu.
    

Integrácia v rámci EurAsEC vyhovuje do istej miery aj Rusku aj Bielorusku, keďže ide o úzko prepojené ekonomiky a toto zoskupenie umožňuje užšiu hospodársku spoluprácu a zjednodušenie vzájomného obchodu. Z tohto hľadiska je logické, že v poslednej dobe došlo k viacerým rozhodnutiam s cieľom posilniť zjednocovanie ekonomík členských krajín.

 

2. júna 2009 Rada ministrov Bieloruska schválila dohodu uzatvorenú v rámci EurAsEC o vytvorení spoločného informačného systému, ktorý má pomôcť k spolupráci v oblasti výmeny informácií medzi členskými štátmi tohto ekonomického zoskupenia o technických a zdravotných normách pre produkty prichádzajúce na trhy členských štátov.

 

Dôležitým je však fakt, že obaja aktéri majú záujem na vytvorení colnej únie, ktorá má začať fungovať od roku 2010. Už v decembri 2008 po zasadaní MR bieloruský premiér Sergej Sidorskij vyhlásil, že došlo k podpisu 15 medziparlamentných dohôd zameraných na zjednotenie colného režimu členských krajín. Na zasadaní MR na začiatku júna 2009 sa premiéri Ruska, Bieloruska a Kazachstanu dohodli namiesto individuálnych žiadostí kandidovať spoločne na vstup do Svetovej obchodnej organizácie ako jednotná colná únia.
    

Na druhej strane však musíme konštatovať, že napriek snahám Ruska a Bieloruska pokračovať v spoločnej integrácii prostredníctvom EurAsEC, existujú určité pochybnosti o celkovej perspektíve tohto zoskupenia. V prvom rade, ide o nedostatok skúseností. Podľa tvrdení riaditeľa inštitútu Center of the Russia-Eurasia Council on Foreign Policy of Germany  Alexandra Rahra projekt regionálnej integrácie ako Európska únia sa osvedčil, avšak v postsovietskom priestore nedošlo k žiadnym podobným pokusom už dvadsať rokov.

 

V druhom rade, Rahr tvrdí, že postsovietske republiky nechcú byť príliš závislé na Rusku, preto je nereálne vytvorenie „východoeurópskej únie“ v postsovietskom priestore. Toto tvrdenie je do začnej miery pravdivé aj v kontexte rusko – bieloruských vzťahov. Je logické, že priveľké posilnenie hospodárskej integrácie Bieloruska s podstatne väčšou ruskou ekonomikou by mohlo priviesť Lukašenkov režim do príliš nebezpečnej ekonomickej i politickej závislosti na Rusku. Z tohto dôvodu Lukašenko preferuje tradičnú bieloruskú politiku lavírovania medzi EÚ a Ruskom, keďže sa snaží rozvíjať spoluprácu aj s Úniou. Ide najmä o Program východného partnerstva (EaP), prostredníctvom ktorého má EÚ zlepšiť vzájomný obchod s Bieloruskom a inými postsovietskymi republikami, podpísať dohody o voľnom obchode, zjednodušiť udeľovanie víz, viac otvoriť trhy pre produkty z postsovietskych štátov a zlepšiť prístup občanov z týchto krajín na pracovný trh EÚ.

 

Okrem toho má EÚ svojim východným partnerom poskytnúť finančnú pomoc v hodnote 600 miliónov eur v rokoch 2010 – 2013. Hoci proti samotnému EaP Rusko oficiálne nie je, ako zdôraznil napríklad aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo februári 2009, je jasné, že Moskva nemôže vnímať pozitívne snahy Únie rozširovať svoje aktivity do postsovietskeho priestoru, kde tradične ekonomický, politický a vojenský vplyv patrí Moskve. Tohto faktu si je vedomý aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý chce týmto spôsobom „vydierať“ Rusko.

 

Moskva, ak si chce udržať svojich partnerov v postsovietskom priestore, je tak nútená v rámci hospodárskych zoskupení ako EurAsEC uprednostňovať aktivity slúžiace nie na posilnenie jej vplyvu v regióne, ale predovšetkým iniciatívy slúžiace na získanie podpory od jej partnerov. Napríklad, na začiatku júna 2009, krátko potom, čo bol spustený program EaP, sa predstavitelia krajín EurAsEC a Arménska ako pozorovateľského štátu v rámci tohto zoskupenia dohodli na vytvorení spoločného protikrízového fondu, ktorý má poskytovať stabilizačné finančné pôžičky členským štátom a financovať spoločné medzištátne investičné projekty. Do tohto fondu má najviac prispievať Rusko v celkovej hodnote 7 miliárd 500 miliónov amerických dolárov z celkových 10 miliárd amerických dolárov.

 

Ruský minister financií Alexej Kudrin vyhlásil, že tento fond by mohol byť použitý na poskytnutie finančnej stabilizačnej pôžičky Bielorusku v hodnote 500 miliónov amerických dolárov. Keďže väčšinu financií prispeje Rusko, je jasné, že na zriadení protikrízového fondu najviac nezíska Moskva, ale ostatné členské štáty EurAsEC. Lukašenkov režim si tak do istej miery udržuje svoju nezávislosť od Moskvy či EÚ, keďže používa ekonomické regionálne iniciatívy oboch strán (EÚ, Rusko) predovšetkým na ekonomickú stabilitu a finančné zdroje pre svoj režim, nie kvôli úzkej integrácii s Bruselom alebo Moskvou, keďže tieto podstatne väčšie ekonomiky by priviedli Lukašenkove Bielorusko do príliš veľkej politickej a ekonomickej závislosti.   

    

Všeobecne môžeme skonštatovať, že Bielorusko aj Moskva majú záujem na rozvoji spolupráce v rámci EurAsEC, keďže ide o úzko prepojené ekonomiky. Dokazujú to aj posledné rozhodnutia, najmä podpora vytvorenia colnej únie. Na druhej strane problémom ostáva rozdielne vnímanie významu EurAsEC pre Moskvu aj Minsk. Moskva si chce prostredníctvom EurAsEC posilniť svoje postavenie v bývalých postsovietskych republikách, preto podporuje prehlbovanie spolupráce v rámci tejto organizácie. Na druhej strane si Lukašenko uvedomuje, že príliš veľká integrácia jeho režimu s podstatne väčšou ekonomikou, akou je Rusko, znamená ohrozenie pre nezávislosť jeho režimu. Z tohto hľadiska podporuje tradičnú politiku lavírovania medzi EÚ a Moskvou s cieľom „vydierať“ Moskvu.

 

Moskva, ktorá nechce stratiť svojich partnerov v postsovietskom priestore a neželá si rozširovanie vplyvu EÚ v regióne, je tak nútená v rámci EurAsEC uprednostňovať aktivity slúžiace nie na posilnenie jej mocenského postavenia, ale predovšetkým iniciatívy slúžiace na získanie podpory od jej partnerov. Je preto logické, že v budúcnosti EurAsEC síce k istej integrácii Ruska a Bieloruska môže viesť, avšak Lukašenko bude toto zoskupenie podporovať len do tej miery, aby neohrozilo jeho autokratický režim a pokiaľ bude „viac získavať ako dávať“. K iným ekonomickým iniciatívam EÚ, napríkad EaP, sa dá očakávať podobný prístup Lukašenka.      

Zdroje:

http://www.evrazes.com
http://www.worldtradelaw.net
http://en.rian.ru
http://www.turkishweekly.net
http://www.belta.by
http://www.inform.kz
http://en.rian.ru
http://www.projectares.sk
http://en.rian.ru
http://www.inform.kz