Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	59
	Včera	987
	Tento týždeň	7018
	Tento mesiac	3951

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Analýza: Afganistan - história a súčasnosť

Napísal: Ivan JÁGERSKÝ

Pondelok, 10.decembra 2007 - 09:20 hod.

Obsah článku
Analýza: Afganistan - história a súčasnosť
Geografické údaje a etnografická chrarakteristika
Historický vývoj a geopolitické zmeny do roku 1979
Vývoj situácie po roku 2001
Klúčové problémy súčasného Afganistanu a možnosti ich riešenia

Strana 5 z 5

4. Kľúčové problémy súčasného Afganistanu a možnosti ich riešenia

4.1 Bezpečnosť a produkcia ópia

Jednou z dominantných súčastí agendy vlády je okrem iného vysporiadanie sa s neutešenou bezpečnostnou situáciou v krajine. Problém bezpečnosti sa stáva najvážnejším destabilizačným faktorom a brzdou akýchkoľvek reformných a rekonštrukčných procesov. Zodpovednosť za ozbrojenú aktivitu sa zvyčajne automaticky pripisovala Talibanu - a to aj v prípade, že sa hnutie k útoku neprihlásilo. Jeho aktivity sa však v tomto období obmedzujú predovšetkým na južnú a čiastočne východnú časť krajiny, hnutie sa transformuje a organizuje prevažne v menších skupinách využívajúc novú, pre Taliban netradičnú, klasickú teroristickú taktiku²⁸. Štýlom zápasu tak začínajú pripomínať povstalecké skupiny pôsobiace v Iraku od konca vojny v roku 2003.

Aktivity Talibanu sú značne ovplyvnené množstvom finančných prostriedkov ako aj bojového materiálu, ktorý má k dispozícii, preto je typické, že útoky neprebiehajú kontinuálne, ale vo vlnách. Mnohí talibanskí bojovníci sa pod vplyvom sporov medzi jednotlivými skupinami stali súčasťou vojenských družín kmeňových vodcov. Vo väčšine provincií sú kapacity kmeňových lídrov natoľko veľké, že im umožňujú diktovať podmienky života miestnych obyvateľov. Ťažia pritom z toho, že sa im podarilo zlegitimizovať svoje postavenie, pretože navonok ide mnohokrát o oficiálnych politických činiteľov, nezriedka i členov vládnej administratívy. Ako príklad môžeme uviesť mená ako Ismail Chán, Rašíd Dostúm, Hazrat Alí či Hadží Zakira²⁹.

Afgánska centrálna vláda čelí praktikám kmeňových vojenských skupín či Talibanu len s veľkými ťažkosťami, pretože jej možnosti sú pochopiteľne značne obmedzené. Miestna polícia má v súčasnosti asi 45 tisíc členov, no dôvera voči nej je pomerne nízka. Môžu za to početné kauzy, ako aj dokázané blízke vzťahy policajtov s vojenskými jednotkami jednotlivých veliteľov. Naopak Afgánska národná armáda (ANA) sa teší relatívne uspokojivej dôvere. Jej rady sú však zatiaľ skromné (v súčasnosti asi 27 tisíc príslušníkov) a jej výstavba sa nezaobíde bez výraznej zahraničnej pomoci. Jej symbolom sú predovšetkým misia ISAF pod vedením NATO a operácia Trvalá sloboda pod vedením USA.

Od 5.októbra 2006 preberá NATO velenie nad medzinárodnými jednotkami vo východnom Afganistane, ktoré dovtedy spadali do Spojenými štátmi vedenej koalície, čím sa zvyšuje jej zaangažovanosť v tejto misii. Hlavným cieľom jednotiek NATO (asi 35000 vojakov z 37 krajín) je podpora centrálnej vlády na území celej krajiny za účelom jej rekonštrukcie a obnovy. Popri bojových operáciách ide najmä o školenie a výcvik ANA a činnosť v rámci provinčných rekonštrukčných tímov (PRT)³⁰. Treba poznamenť, že misia ISAF je prvou a najväčšou pozemnou operáciou NATO mimo Európy od jej vzniku. V súvislosti so svojou pôsobnosťou, podliehajú jednotky ISAF častej kritike kvôli nedostatočnému využívaniu ich kapacít.

Voľby v Afganistane - 2005

Summit Severoatlantickej aliancie v Istanbule v roku 2003 preto rozhodol o posilnení misie z vtedajších asi 6500 vojakov na 10000. Dislokácia týchto nových síl však neprebiehala v súlade so stanovenými plánmi a aj to spôsobilo vzrast nepokojov a odporu, tiež bol narušený poriadok počas dôležitých parlamentných volieb. K podstatne výraznejšiemu nárastu síl NATO malo potom dôjsť v máji až júni 2006 a to na základe plánu schváleného ministrami zahraničných vecí 7.decembra 2005 v Bruseli. Podľa neho sa mal kontingent ISAF posilniť na približne 15000 vojakov. Dôležitejší je však fakt, že ich pôsobnosť sa mala rozšíríť aj na nepokojný juh krajiny, kde pôsobia britské, holandské a kanadské jednotky a taktiež misia Trvalá sloboda. Zároveň sa v rámci ich pôsobnosti počítalo so založením štyroch PRT v južných provinciách( Helmand, Kandahár, Zábul, Uruzgán). V súvislosti s priblížením sa oboch operácií vznikli viaceré špekulácie o možnosti ich zlúčenia. Obe však zostali aj naďalej samostatné, so svojimi vlastnými mandátmi. Došlo však ku konvergencii velenia, keď veliteľ misie ISAF sa stal formálnym veliteľom oboch operácií a veliteľ Trvalej slobody jeho zástupcom, čo by malo priniesť zlepšenie koordinácie a komunikácie medzi oboma misiami³¹.

Spojené štáty ako vedúca sila misie Trvalá sloboda pod vplyvom zvýšenia angažovanosti NATO prehodnocuje svoju prítomnosť v tejto misii a znižuje počet svojich vojakov z 19000 na asi 16500. Tento proces je mimoriadne dôležitý z hľadiska ambícií NATO, ale je otázne či je najlepší pre stabilizáciu Afganistanu. Mandát ISAF je totiž zameraný predovšetkým na peacekeepingové úlohy, hlavne udržiavanie bezpečnosti v Kábule a jeho najbližšom okolí, výcvik afgánskych bezpečnostných zložiek a asistencia pri humanitárnych operáciách rôznych medzinárodných organizácií. Ak však berieme do úvahy hlavnú potrebu juhu - potláčanie teroristických aktivít Talibanu a ostatných skupín - zdajú sa možnosti misie ISAF ako značne obmedzené.

Jedným z najzávažnejších problémov Afganistanu je taktiež produkcia ópia a drog. Podľa úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), zaznamenala produkcia ópia v roku 2006 49% nárast oproti predošlému roku a vďaka priaznivému počasiu v priebehu roku 2007 sa očakáva nový rekord. Väčšina produkcie je sústredená v dvoch južných provinciách- Helmand (46%) a Kandahár (8%), zvyšok sa vyprodukuje na severe krajiny v hraničnej oblasti s Tadžikistanom, Turkmenistanom a Uzbekistanom32. Afganistanu v tomto ukazovateli patrí nelichotivá prvá priečka na svete, na celkovej svetovej produkcii sa podieľa až zhruba 90%. Export ópia z krajiny prebieha tromi hlavnými oblasťami - cez Strednú Áziu (21%), Irán (31%) a predovšetkým cez 2430 kilometrov dlhú hranicu s Pakistanom, kde neprístupný horský terén, korupcia a nepokoje vytvárajú ideálne podmienky na pašovanie. Z uvedených čísiel je zrejmé, že do produkcie drog je zapojená značná časť ekonomiky. Medzinárodný menový fond odhaduje, že až 40-60% HDP je naviazané práve na narkoprodukciu. Zisky z obchodu plynú predovšetkým do rúk Talibanu a kmeňových vodcov, ktorí nimi financujú nielen svoje aktivity ale predovšetkým, najmä v prípade Talibanu, akcie proti vláde, spôsobujúce nestabilitu³³. Je zrejmé, že práve oblasť boja proti produkcii ópia je popri bezpečnosti najzávažnejšou a vyžaduje si obrovskú dávku priamej i nepriamej medzinárodnej pomoci.

4.2 Ako ďalej v Afganistane-pozície externých aktérov

V súvislosti s ďalším vývojom situácie v Afganistane musíme taktiež brať do úvahy pravdepodobné budúce záujmy a postoje hlavných externých aktérov. Veľmi dôležitým bude postoj Spojených štátov ako kľúčového reprezentanta medzinárodného spoločenstva v krajine. Už dlhodobejšie majú USA, zaťažené predovšetkým vojnou v Iraku, záujem na minimalizovaní svojej účasti v iných konfliktoch, Afganistan nevynímajúc. Dôkazom toho je zníženie počtu vojakov v operácii Trvalá sloboda, rovnako ako aj snaha postupne preniesť svoje záväzky na NATO. Budúci rok však v súvislosti s voľbami a pravdepodobným víťazstvom demokratického kandidáta možno očakávať zásadné zmeny pozícií v oblasti americkej zahraničnej politiky. Nemyslím si však, že USA aj pod novou administratívou budú mať záujem na terminovaní misie Trvalá sloboda. Práve naopak. Predpokladám, že USA po pravdepodobnej výraznej redukcii počtu svojich vojakov v nepopulárnom Iraku, začnú posilňovať svoje pozície práve v Afganistane, ktorý sa stane ťažiskom ich boja proti terorizmu. Taktiež možno očakávať vo väčšej miere využívanie diplomatických nástrojov v snahe presvedčiť spojencov v rámci NATO o výraznejšom angažovaní sa Aliancie, najmä v súvislosti s nasadením svojich vojakov v bojových oblastiach.

Čo sa týka pozící Severoatlantickej aliancie, tá považuje misiu ISAF za kľúčovú. NATO stojí pred doposiaľ najväčšou výzvou a musí dokázať svoju kompetentnosť. Neúspech si nemôže dovoliť. Až na pár výnimiek však európski členovia Aliancie nereagujú na výzvy o posilnení svojich misií v Afganistane a de facto nie sú schopní (alebo ochotní?) plniť svoje záväzky, čo zákonite pôsobí kontraproduktívne na celú Alianciu. NATO sa teda v prvom rade sústredí na vlastnú konsolidáciu. Tento proces bude značne zložitý a dovolím si vysloviť pochybnosť o jeho pozitívnom výsledku. Skôr predpokladám pokračovanie a zintenzívnenie činnosti Aliancie v rámci PRT, výcviku polície a ANA a posilnení rozvojovej pomoci. Čo sa však týka potrebných bojových operácií na nepokojnom juhu a východe krajiny, bude sa NATO aj naďalej opierať o stále nenahraditeľnú pomoc Američanov.

Veľmi dôležitými pre Afganistan sú taktiež jeho vzťahy s Pakistanom. Viac ako 3000 kilometrov dlhá spoločná hranica je miestom, ktoré sa dodnes nepodarilo dostať úplne pod kontrolu. Obe strany hranice sú základňou pre početné útoky povstalcov namierené proti medzinárodným jednotkám i centrálnej afgánskej vláde. Kontrola tohoto pásma sa tak stáva kľúčovou, avšak Afganistan je v tomto smere výrazne závislý od pomoci Pakistanu. Pakistan síce vyvíja rôzne aktivity, ale v oblasti s prevažne paštúnskym obyvateľstvom je jeho úsilie len málo úspešné, pretože na tieto lokality vládne sily prakticky nemajú dosah. Taktiež nemožno opomenúť vzťahy príslušníkov pakistanských ozbrojených síl s miestnymi skupinami. Situácii samozrejme neprospieva ani pakistanské vnútropolitické napätie a blížiace sa voľby. V každom prípade nepredpokladám v najbližšom období zlepšenie existujúceho stavu a afgánsko-pakistanské pohraničie bude aj naďalej „liahňou“ a zázemím nielen afgánskych povstaleckých skupín ale aj medzinárodného terorizmu.

Záujmy ďalších významných mocností ako Ruska, Iránu a Indie môžeme označiť spoločným menovateľom. Hoci dôvody sú rozdielne, pre každú z menovaných veľmocí je výhodnejší stabilizovaný Afganistan. India si sleduje predovšetkým svoju pozíciu v rámci jej napätia s Pakistanom. Pakistan ako najväčší spojenec USA v oblasti veľmi výrazne ťaží práve z tohoto spojenectva. Preto aj India zintenzívňuje svoje vzťahy so Spojenými štátmi, súčasťou čoho je aj podpora politiky USA v Afganistane. Pozícia Indie je teda z jej pohľadu celkom jasná- posilnením spojenectva s USA sa udrží status quo v jej vzájomných vzťahoch s Pakistanom.

Odhadnúť pozície Ruska je vždy o niečo zložitejšie. Aj napriek súčasnému vzrastajúcemu antagonizmu medzi ním a Spojenými štátmi si uvedomuje potrebu stabilizácie Afganistanu. Historicky bol práve Afganistan akousi prirodzenou hranicou ruskej rozpínavosti južným smerom a de facto plnil úlohu nárazníkového štátu. V súčasnosti je v ruskom záujme obmedzenie exportu obrovského množstva drog, ktoré cez Strednú Áziu do Ruska prúdia ale predovšetkým eliminácia radikálnych islamských bojovníkov a členov Al-Kájdy, ktorí sú „exportovaní“ z afgánskych výcvikových táborov priamo na ruskú pôdu v Čečensku či Dagestane, čo sa Ruska bezprostredne a veľmi citlivo dotýka.

Podobne aj Irán vyvíja aktivity na podporu súčasného afgánskeho režimu. Afganistan bez sunnitského Talibanu je preň oveľa výhodnejší a ich vzájomné vzťahy čitateľnejšie. Dôkazom toho je aj výrazná finančná podpora Teheránu, ktorá je poskytovaná cez množstvo rôznych projektov a organizácií priamo v Afganistane. Irán v podstate momentálne nemá afgánsku otázku medzi svojimi top prioritami a do blízkej budúcnosti ani nepredpokladám reorganizáciu rebríčka jeho záujmov. Pozornosť Iránu v súvislosti s Afganistanom sa sústredí predovšetkým na kontrolu pohraničného pásma, hraničných priechodov a ochranu pred neželanou imigráciou.

Záver

S blížiacim sa šiestym výročím pádu Talibanu musíme bohužiaľ konštatovať, že Afganistan momentálne prežíva najsmrteľnejšiu etapu od jesene 2001. Viac ako 3000 ľudí zahrňujúc militantov, bezpečnostné sily a v neposlednom rade civilistov zahynulo len v priebehu roka 2006³⁴. Predpokladalo sa a dúfalo, že medzinárodné spoločenstvo bude schopné priniesť mier, získať si obyvateľstvo a zaručiť bezpečnosť pre rekonštrukciu krajiny, no dnes sa zdá, že režim ktorý odstránili sa vracia.

Afganistan mal byť pritom príkladom úspechu boja proti terorizmu a budovania demokracie v moslimskom svete, od roku 2003 sa však dostal do neprekročiteľného tieňa vojny v Iraku. Tento nový konflikt odčerpal väčšinu veľmi potrebných amerických zdrojov a odpútal pozornosť od afgánskej problematiky za čo dnes Afgánci i celé medzinárodné spoločenstvo platia vysokú cenu. Nastolená a v slobodných voľbách afgánskym ľudom zvolená potalibanská vláda na čele s prezidentom Karzajom nemá reálnu politickú a tobôž vojenskú moc vo vlastnej krajine (vynímajúc snáď len širšie okolie Kábulu) a je naplno odkázaná na medzinárodnú pomoc. Jedinú reálnu moc predstavujú kmene so svojimi náčelníkmi, vplyvní duchovní a ich koncentrácia pri zasadaniach Loja Džirgy.

Pri odhade ďalšieho vývoja situácie či realizácii vytýčených cieľov treba mať neustále na pamäti špecifiká Afganistanu, ktoré boli analyzované v predchádzajúcich kapitolách a ktoré determinovali nielen jeho historický, spoločenský a politický vývoj, ale pretrvávajú až do súčasnosti. Nesmierne dôležité je taktiež samotné pochopenie afgánskej spoločnosti, dlhodobo vnútorne i medzinárodne izolovanej, pretkanej mnohými feudálnymi prežitkami, kde viera hrá rozhodujúcu úlohu.

Vážnou prekážkou pre doteraz ktorúkoľvek afgánsku vládu boli práve spomínané črty kmeňového zriadenia, obzvlášť silné v horských oblastiach. Príslušníci horských kmeňov nikdy neuznávali autoritu panovníka a podriaďovali sa len rozhodnutiam rady starších svojho kmeňa. V takmer nezmenej podobe konajú dodnes. Typický je boj kmeňových náčelníkov o moc a vplyv vo svojej oblasti. Dovolím si povedať, že Afganistanu je teda nielen nesmierne ťažké vládnuť, ale ešte zložitejšie musí byť úsilie ovládnuť a podmaniť si túto krajinu externými aktérmi o čom sa koniec-koncov presvedčili minimálne Rusi pri svojom "Vietname" v rokoch 1979-1989. Preto aj súčasné snahy o demokratizáciu podľa západného modelu len ťažko nachádzajú odozvu v realite. Demokracia sa nedá len tak aplikovať z jednej krajiny na druhú. Na to, aby sa uchytila v tradičnom afgánskom svete treba aby to bola v prvom rade afgánska forma demokracie. Čo presne definovať pod týmto pojmom je dnes ešte ťažké zodpovedne povedať. Kľúčom však rozhodne musí byť silná pozícia vlády a štátnych orgánov vychádzajúca zvnútra - od zástupcov kmeňov, národnostných skupín, duchovenstva, každého jedného Afgánca...

Krajine navyše chýba fungujúca ekonomika, plne a samostatne bojaschopná armáda, štruktúry štátnej moci, prekvitá korupcia. Pritom existuje priame prepojenie medzi zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou, vzrastajúcou produkciou ópia a korupciou- tie idú ruka v ruke, vláda a ani medzinárodné spoločenstvo nedokáže túto skutočnosť výraznejšie ovplyvniť čo vážne ohrozuje mierovú a stabilizovanú budúcnosť krajiny.

Ohňom a mečom sa v Afganistane zvíťaziť nedá - to je expertom jasné už dnes. I keď sa v najvyšších vojenských kruhoch už ozvali hlasy na stiahnutie medzinárodných jednotiek z krajiny, politickú vôlu na takýto čin vo Washingtone či Bruseli v súčasnosti určite nemožno očakávať. Podľa môjho názoru sa zintenzívni snaha o čo možno najväčšie posilnenie afgánskej vlády a armády, aby bola schopná riešiť problémy svojej krajiny samostatne. Tým sa súčasne vytvoria aj podmienky na postupné prevzatie kontroly nad oblasťami závislými od prítomnosti medzinárodných jednotiek a ich následný odchod z krajiny.

Časový horizont tohoto procesu je veľmi ťažké určiť, avšak omnoho väčším zapojením EÚ, OSN, G8, ďalších medzinárodných organizácií a zainteresovaných externých aktérov v oblasti rekonštrukcie a finančnej podpory krajiny a ich úzkou spoluprácou s lokálnymi lídrami a miestnymi reprezentantmi by bolo možné tento proces výrazne skrátiť a dotiahnuť afgánsku misiu do úspešného konca- k stabilnému a bezpečnému Afganistanu. Otázkou však ostáva, či je tento „ideálny stav“ v afgánskych podmienkach možné vôbec niekedy nastoliť.

Súvisiace články
Publikácia: Taliban a produkcia ópia Afganistan: Potreba medzinárodnej pomoci

Použité zdroje

Monografie:

Adamec, Ludwig W.: Historical dictionary of Afghanistan, Lanham, 1997
Arney, G.: Afghanistan, All Prints Inc1990
Burki, Shahid Javed: Historical dictionary of Pakistan, Lanham, 1999, s. 41

Crockatt, Richard: The fifty years war: The United States and the Soviet Union,
In: World politics, 1941–1991, London, 2002
Esposito, John L.: Islam and Politics, Syracuse, 1998
Griffin, M.: Reaping the Whirlwind: The Taliban Movement in Afghanistan, London 2001
Haugen, Arne: The establishment of national republics in Soviet Central Asia, Hampshire 20003
Kaye, J.: History of the War in Afghanistan, Oxford 1997
Marek, J.: Afghánistán.Nakladatelství Libri, Praha 2003
Marek, J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006
Misdaq, Nabi: Afghanistan: Political frailty and external interference.London

Partos, G.: Studená vojna očami východu a západu. PTK-ECHO, Bratislava 1994

Sarin O.- Dvoreckij C.L.: Afghánský syndrom. Jota 1996

Zaripov, Š.: Afganistan: istoria, ekonomika, kuľtura. Moskva, 1989

Internet:
http://www.isn.ethz.ch
http://www.army.mil/
http://www.af.mil/
http://www.jihadwatch.org/
http://www.navy.mil/
http://www.dia.mil/
http://www.usaid.gov/
http://www.un.org/
http://www.voanews.com/english/portal.cfm
http://www.project-syndicate.org/commentary/vries1
http://www.csis.org/burke/lessons/
http://www.nato.int/issues/
http://pinr.com/report
http://www.unodc.org
http://nato.int

Dokumenty:
The situation in Afghanistan and its implications for international peace and
Security- UN report, march 2006

Afghanistan´s Endangered Compact- Policy Briefing, International Crisis Group, january 2007

Winning in Afghanistan: The Challenges and the Response- The CSIS Testimon
To the House Committee on Foreign Affairs, february 2007

Breakpoint Measurin Progress in Afghanistan- The CSIS Report, march 2007

Beyond al-Qaeda Part1- RAND Corporation 2006

Iraq, Afghanistan and the Emerging Challenge- The CSIS Report, april 2007

The uncertain „Metrics“ of Afghanistan (and Iraq)- The CSIS Report, may 2007

Multimédiá:

Afghanistan, In: Microsoft Encarta Encyclopedia 2003

1 Marek, J.: Afghánistán.Nakladatelství Libri, Praha 2003 s.105
2 Sarin O.- Dvoreckij C.L.: Afghánský syndrom. Jota 1996,s.159
3 Marek, J.: Afghánistán.Nakladatelství Libri, Praha 2003, s.166
4 Burki, Shahid Javed: Historical dictionary of Pakistan, Lanham, 1999, s. 41
5 Haugen, Arne: The establishment of national republics in Soviet Central Asia, Hampshire. 2003,
                         s. 112
6 Marek, J.: Afghánistán.Nakladatelství Libri, Praha 2003, s.235
7 Misdaq, Nabi: Afghanistan: Political frailty and external interference, London, 2006, s. 66

8 Adamec, Ludwig W.: Historical dictionary of Afghanistan, Lanham, 1997, s. 112
9 Arney, G.: Afghanistan, All Prints Inc1990, s.72
10 Crockatt, Richard: The fifty years war: The United States and the Soviet Union in world politics,
                                1941–   1991, London, 2002, s. 81

11 Misdaq, Nabi: Afghanistan: Political frailty and external interference, London, 2006, s. 48
12 Partos, G.: Studená vojna očami východu a západu. PTK-ECHO, Bratislava 1994, s. 131
13 Kaye, J.: History of the War in Afghanistan, Oxford 1997, s.81
14 Marek, J.: Afghánistán. Nakladatelství Libri, Praha 2003,s.66
15 Zaripov, Š.: Afganistan: istoria, ekonomika, kuľtura, Moskva, 1989, s. 119
16 Partos, G.: Studená vojna očami východu a západu. PTK-ECHO, Bratislava 1994, s.138
17 Marek, J.: Afghánistán. Nakladatelství Libri, Praha 2003, s.70
18 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.282
19 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.285
20 Esposito, John L.: Islam and Politics, Syracuse, 1998, s. 57
21 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.288
22 Griffin, Michael: Reaping the Whirlwind: The Taliban Movement in Afghanistan, London, 2001, s.202
23 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.290

24 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.292
25 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.293
26 The situation in Afghanistan and its implications for international peace and security- UN report,
     march 2006
27 Marek,J.: Dějiny Afghánistánu. NLN, Praha 2006, s.295
28 http://www.project-syndicate.org/commentary/vries1 (5.10.2007)
29 http://www.csis.org/burke/lessons/afghan/ (7.10.2007)
30 http://www.nato.int/issues/afghanistan_stage3/index.html (17.9.2007)
31 http://pinr.com/report.php?ac=view_report&report_id=559&language_id=1 (3.10.2007)
32 http://www.unodc.org/pdf/afg/afghanistan_opium_survey_2006.pdf (22.9.2007)
33 http://pinr.com/report.php?ac=view_report&report_id=435&language_id=1 (25.9.2007)
34 http://www.project-syndicate.org/commentary/sachs119 (25.9.2007)

<< Predchádzajúci - Nasledujúci

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network