Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	27
	Včera	1307
	Tento týždeň	5689
	Tento mesiac	26288

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Quo vadis Rusko ?

Napísal: Matúš MASICA

Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.

Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia

Strana 1 z 6

I. Ekonomika ako základ

Rusko sa v súčasnosti dostáva do pomerne silnej ekonomickej pozície. Pomerne silnej pre to, že vo veľkej miere sa na raste ekonomiky podieľa najmä situácia na svetových trhoch s nerastnými surovinami, ktorými je Rusko ako geograficky obrovská krajina doslova „prepchané“. Svoju úlohu čoraz viac zohráva aj rast domácej spotreby, ktorý je síce významným faktorom, ale nie rozhodujúcim. Napríklad v júli 2007 bola cena ropy Urals 74,3 USD oproti tomu v januári toho istého roku bola cena ropy Urals 49,8 USD čo predstavuje značný nárast¹.

Rusko sa aj vďaka svetovým cenám ropy stalo držiteľom tretích najväčších devízových rezerv na svete, čo ho v rozmere svetovej ekonomiky dostalo z pozícií dlžníka do celkom iných dimenzií. V krajine stúpla minimálna mzda, darí sa bojovať s chudobou (uvádza sa, že v období vlády Borisa Jeľcina žilo v Rusku asi 15 % obyvateľstva v pásme chudoby, čo je približne 20 mil. obyvateľov, v súčasnosti sa tento stav výrazne zlepšil, treba však pripomenúť, že za vlády Jeľcina prechádzalo Rusko zložitým spoločensko-ekonomickým vývojom, ktorý podľa niektorých autorov nie je ukončený ani v súčasnosti).

Rovnako aritmetickým radom stúpa aj príliv investícií od zahraničných investorov, aj keď v poslednej dobe by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že nastúpená politika Kremľa môže viesť k strate záujmu zo strany zahraničia, nie je to tak. Putinova politika síce smeruje k obmedzeniu prístupu zahraničného kapitálu k ruským strategickým podnikom najmä v oblasti nerastných surovín, je ale otázne, či tento krok nie je nevyhnutný pre ekonomický rozvoj a ekonomickú bezpečnosť Ruskej federácie².

Jeľcinove reformy viedli až doslova k divokému privatizovaniu všetkého čo sa sprivatizovať dalo. Niektorí autori tieto reformy označujú ako neoliberálne, ale pre krajinu škodlivé. S nástupom Putina do prezidentskej funkcie nastal obrat. Putin sa často snaží získať pre štát späť kontrolný balík akcií v často už dávno sprivatizovaných podnikoch v strategických sektoroch a prirodzených monopoloch³.

Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network