Iniciatívy Španielska a Francúzska

Španielsko a Francúzsko sú európskymi krajinami, ktoré majú významné postavenie v Magrebe a posledné mesiace dokazujú, že svoje pozície v tomto regióne chcú využiť, aby prispeli k riešeniu konfliktu na Západnej Sahare.

Prezident SADR (vľavo) počas stretnutia so španielskym premiérom Zapaterom (vpravo)

Po druhé, zástupcovia Španielska sa priamo zúčastnili všetkých troch kôl rokovaní v New Yorku. Navyše túto otázku sa reprezentanti Španielska snažia pravidelne prerokúvavať s predstaviteľmi ostatných zaangažovaných strán. V júni 2007 sa Zapatero zúčastnil spolu s GT OSN Ban Ki – moonom tlačovej konferencie, na ktorej preberali otázku Západnej Sahary.[[36]

Po tretie, španielska vláda pristúpila ku konkrétnym krokom. Vyzvala hnutie POLISARIO, aby neodďaľovalo riešenie a pristúpilo k rokovaniam o marockom pláne autonómie. Už v marci 2007 španielsky veľvyslanec v Maroku Luis Planas vyhlásil, že projekt autonómie sa môže stať základom pre ďalší dialóg.[37]

Rovnako nástup francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho priniesol isté pozitívum. Tiež sa rozhodol apelovať na konkrétne a reálne riešenie, ktoré by mohli akceptovať obe strany. Počas návštevy Maroka v októbri 2007 vyhlásil, že projekt autonómie je „rozumné riešenie“, o ktorom by mohli rokovať obe strany.[38]

Avšak opäť v tomto prípade existujú isté prekážky, ktoré bránia väčšej iniciatíve zo strany Francúzska a Španielska. Aj vyhlásenia Sarkozyho [39], rovnako ako Zapatera [40], podporujúce marocký plán, vzbudili negatívne reakcie zo strany POLISARIO, ktoré je spojencom Alžírska. Obe vlády majú v Alžírsku vlastné hospodárske, politické, vojenské a bezpečnostné záujmy, preto nechcú príliš riskovať zhoršenie vzťahov s touto krajinou kvôli takej citlivej otázke, akou je Západná Sahara. Počas návštevy Nicolasa Sarkozyho v Alžíri v decembri 2007 alžírsky prezident Bouteflika zdôraznil, že jeho krajina bude naďalej podporovať POLISARIO a jeho snahu zorganizovať referendum o nezávislosti [41], čo vyznieva ako isté varovanie pre francúzskeho prezidenta, aby sa zdržal podpory marockého projektu autonómie.

Záujmy Španielska a Francúzska v Alžírsku majú zrejme za následok, že oba štáty sa zdržali aktívnejšieho vystúpenia počas januárových rokovaní v New Yorku. Takto však obidve krajiny prišli o nádejnú možnosť zohrať kľúčovú úlohu a prijmúť strany rokovať o konkrétnom riešení.

 

Súvisiace články
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo? Úvaha: Výsledok 4. kola rokovaní o Západnej Sahare