Spor o štatút územia Západnej Sahary medzi marockou vládou a separatistickým hnutím POLISARIO je konfliktom, ktorý pretrváva vyše tridsať rokov. Obe strany majú príliš protichodné názory na riešenie sporu, preto otázka južných provincií[1] ostáva otvorenou. Vo všeobecnosti POLISARIO chce zorganizovať ľudové referendum o nezávislosti Západnej Sahary, na druhej strane Maroko ako ústupok ponúka obmedzenú autonómiu južných provincií. Marocké kráľovstvo neakceptuje referendum o nezávislosti, pretože vraj ide o narúšanie teritoriálnej integrity.

V súčasnosti, pri obhajovaní svojich návrhov na riešenie problému Západnej Sahary, sa obe strany obracajú na medzinárodné dokumenty, najmä tie, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia. Týka sa to hlavne rezolúcií VZ OSN, BR OSN, v druhom rade sú to rezolúcie bývalej Organizácie africkej jednoty[2] a potom sú dôležitými niektoré kľúčové multilaterálne dohody medzi vládami štátov spolupodpísaných buď Marokom alebo hnutím POLISARIO, napr. ide o Madridskú zmluvu z roku 1975.

Môžeme preto konštatovať, že znalosť spomenutých dokumentov je dôležitá pre vytvorenie si objektívneho názoru na problematiku Západnej Sahary. V mojej analýze sa chcem preto zamerať na obdobie rokov 1973 – 1991, kedy došlo k vzniku väčšiny týchto rezolúcií, vyhlásení a dohôd. V tejto dobe prebiehal zároveň ozbrojený konflikt medzi marockou vládou a ozbrojenými zložkami hnutia POLISARIO.[3] Cieľom mojej práce je analyzovať postoje a činnosť jednotlivých aktérov v tomto období a poukázať, do akej miery boli v súlade respektíve v nesúlade s princípmi a zásadami medzinárodného práva.

Na úvod by som však chcel podať základné informácie o vývoji konfliktu, aby čitateľ získal všeobecný prehľad o najdôležitejších udalostiach v rokoch 1973 - 1991.