Alžírsko ako spojenec POLISARIO

Územné nároky Marockého kráľovstva na okolité štáty po získaní nezávislosti v roku 1956

Môžeme preto konštatovať, že strategické záujmy nútili Alžírsko podporovať POLISARIO v jeho neoprávnenej požiadavke referenda o nezávislosti. Pre objektivitu však musíme dodať, že Maroko svojimi územnými požiadavkami tiež narúšalo územnú integritu novovzniknutých dekolonizovaných štátov, čo bolo v rozpore s medzinárodným právom.

Pokiaľ ide o samotné dokumenty, postoje a činnosť Alžírskej republiky, v prvom rade si môžeme všimnúť porušovanie zásad Charty OAJ. V článku 3 sa spomínajú princípy, ku ktorým sa majú hlásiť členské štáty, a ktoré Alžírska republika nie vždy dodržiavala:

• „Nezasahovanie do vnútorných záležitostí štátov“ – Alžírsko v prípade sporu o Západnú Saharu nevystupovalo ako sprostredkovateľ medzi dvoma znepriatelenými stranami v štáte, ale jednostrannou podporou POLISARIO evidentne zasahovalo do vnútorných záležitostí druhej krajiny. Dôsledkom tejto politiky bolo nezákonné vyhlásenie SADR v Alžíri v roku 1976, či Alžírska zmluva z roku 1979. V tajnom dodatku tejto dohody sa signatári zhodli, že „Front POLISARIO je jediným reprezentantom ľudu Západnej Sahary“.[17]
  
  
• „Mierové riešenie sporov prostredníctvom rokovania“ – V tomto prípade je potrebné oceniť isté snahy Alžírska, ako napríklad marocko – alžírske rokovania v roku 1973 v Agadire, v roku 1974 v Rabate, či pozvanie alžírskej vládnej strany FLN na rokovanie v Alžíri v roku 1973. Napriek tomu sa Alžírsko nikdy nevzdalo jednostrannej podpory POLISARIO, čím jeho spomenuté iniciatívy stratili akúkoľvek nádej na úspech. Rokovania tak nahradila diplomatická vojna.
  
  
• "Zákaz diverznej činnosti vykonávanej na území druhých štátov“ – Alžírsko svojím postojom k Frontu POLISARIO vykonávalo nepriamo diverznú činnosť na marockej pôde tým, že na alžírskom území sa mohli voľne pohybovať príslušníci ALPS.

• „O medzinárodnom pláne: realizácia svornosti medzi členskými štátmi a úzkej diplomatickej spolupráce založenej na dialógu.“ – V prípade diplomatickej spolupráce musíme konštatovať, že od podpisu zmluvy Alžírsko vyvíjalo isté snahy. Najmä príchodom misie OSN – MINURSO na Západnú Saharu sa Alžírska republika snažila spolupracovať s ostatnými stranami, aby spoločne pripravili podmienky pre referendum.[19] Opäť však príliš jednostranná podpora POLISARIO zmarila plány Alžírska, akokoľvek boli rozumnými.
  
  
• Signatári Marrákešskej dohody sa zaviazali, aby sa "vyhli každému paktu alebo vojenskej či politickej aliancii, ktorá by bola namierená proti politickej nezávislosti alebo územnej jednote iných členských štátov“. – Môžeme konštatovať, že Alžírsko tento bod porušilo svojou jednostrannou politickou podporou hnutiu POLISARIO.