Kto je „nepriateľ“ ?

V roku 1964 zakladá skupina revolučne naladených kolumbijských ozbrojencov pod vedením Kolumbijskej komunistickej strany guerillovú armádu  Fuerzas Armadas Revolucionarios de Colombia, ktorá sa neskôr stáva známa pod populárnou skratkou FARC. Táto revolučná ozbrojená zložka je priamym pokračovateľom ozbrojených skupín, ktoré v 50-tych rokoch, v tzv. dobe „La Violencia“ zvádzali v krajine kruté vzájomné boje.

Aj keď na začiatku tomu nič nenasvedčovalo, v priebehu desaťročí sa z FARC stala najstaršia, najväčšia a najznámejšia guerillová armáda kontinentu. Založená pôvodne s cieľom zaviesť v celej krajine marxistický model spoločnosti sa FARC v priebehu rokov preorientovala na udržanie a konktrolu dôležitých horských a mestských oblastí a namiesto ambiciózneho plánu na ovládnutie celej krajiny sa sústreďovala na obranu dôležitých mestských a horských oblastí. Namiesto celoštátnej revolúcie sa FARC sústreďuje na činnosti, ktoré by jej zabezpečili financie a umožnili ďalšie prežitie. Spolupráca s veľkými drogovými kartelmi a únosy zahraničných občanov pre výkupné sa stali nevyhnutnosťou. Vrchol svojej moci dosahuje FARC v osemdesiatych rokoch, kedy kontroluje celé územia, hospodársky aj politicky dôležité.

Guerilly FARC

27. mája 2004 oslávila FARC svoje výročie vzniku. Aktuánym najväčším ekonomickým prínosom pre FARC je pestovanie koky a únosy, ktorých počet v posledných rokoch radikálne stúpa. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi sa ročne v priemere odohralo 100 únosov, v roku 2000 ich už bolo 3706. Z tohoto počtu je väčšina z pravidla vykonaná členmi FARC alebo ELN. Pokiaľ ide o obchod s narkotikami, zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch ešte FARC vyberala od pestovateľov koky na svojom teritóriu iba istú formu dane za ochranu, v posledných rokoch sa zdá, že priamo preniká do tohoto odvetvia a začína sa angažovať aj vo výrobe, doprave a predaji drog. FARC podnikla v posledných rokoch množstvo atentátov a bombových útokov, ktorými si pohnevala najmä mestské obyvateľstvo.
   
Rok 1965 je rokom  založenia ELN, menšieho brata FARC, ktorý má v súčasnosti zhruba 3 000 mužov v zbrani a na konte nespočetné únosy. ELN bola založená skupinou intelektuálov z miest, ktorý chceli podľa vzoru F. Castra a C. Guevaru prevziať moc v krajine. V roku 2003 prepustila vláda z väzenia Felipe Torresa, popredného predstaviteľa ELN v nádeji, že týmto krokom napomôže mierovému procesu, ale ani po roku sa situácia za vyjadnávacím stolom, nezlepšila.

Aj keď ELN v súčasnosti profituje čiastočne z drogových daní, jedným z hlavných zdrojov príjmov sú únosy, ktorých ELN ročne zpácha stovky. Hlavným cieľom sú zahraniční zamestnanci ropných společnosti. Ropný priemysel a infraštruktúra sú aj hlavnými cieľmi sabotáží a útokov ELN. Medzi obľúbené ciele patria ropovodné potrubia, stĺpy vysokého napätia a elektrické rozvodne. V posledných rokoch sa lukratívnou oblasťou stávajú aj únosy zahraničných turistov. Hlavnými oblasťami pôsobenia sú mestá a hory na severe, severovýchode, juhozápade krajiny a na hraniciach s Venezuelou. Kuba dnes poskytuje povstalcom menší objem pomoci, najmä v podobe liekov, potravína a do oblasti posiela aj politických poradcov.  

Súvisiace články
Analýza: Zahraničná politika USA v Kolumbii