Pechota je najpočetnejšou zložkou pozemných síl KĽDR. Väčšina pechoty je tzv.“ľahká pechota“, tj. pechota bez mechanizovaných bojových a dopravných prostriedkov. Vojaci sú vybavení staršími automatickými strelnými zbraňami a rôznymi podpornými zbraňami. Na protitankovú obranu sa používajú málo účinné zastaralé raketomety RPG prvých generácií, ďalej málo účinné bezzáklzové delá a zastaralé protitankové delá ZIS-2, ZIS-3, D-44, D-48 a BS-3, ktoré pochádzajú z obdobia druhej svetovej vojny, alebo tesne po nej. Pechota ďalej používa staré mínomety v ráži 60 až 160mm. Najmodernejšími podpornými zbraňami pechoty sú ruské protitankové riadené rakety Shmel (AT-1), 9K11 Malyutka (AT-3 Sagger), 9K111 Factoria/Fagot (AT-4 Spigot) a 9K113 Konkurs (AT-5) , ktoré sa možno produkujú v KĽDR. Ich počty sú však nízke a proti moderným tankom sú účinné len Fagot a Konkurs a aj to len čiastočne. Protilietadlová obrana pechoty je o čosi lepšia, k dispozícií je až 15 000 ručných prpotilietadlových rakiet 9K32 Strela-2 (SA-7 Grail, rok 1968), 9K34 Strela-3 (SA-14 Gremlin) a 9K310 Igla-1 (SA-16 Gimlet ) a údajne aj malý počet rakiet Stinger. Tabulkovú výzbroj pešieho práporu tvorí 345 útočných pušiek, 27 gulometov, 31 raketometov RPG, 6 ťažkých gulometov, 3 bezzáklzové delá a 9 mínometov. Nápadný je malý počet podporných zbraní a ich relatívna slabosť najmä vočí obrnenej technike. 

Úroveň výcviku nie je známa. Časť vojakov sa v čase svojej vojenskej služby zúčastňuje na rôznych prácach mimo svojich útvarov. Nasvedčuje tomu prítomnosť vojakov (možno rezervných útvarov alebo milícií) v závodoch a na poliach. Je to pravdepodobne dôsledok zlej ekonomickej situácie. Značná časť armády sa zúčastňuje na pernamentnej ostrahe hraníc. Nevie sa, že či branci podstupujú moderný intenzívny pechotný a strelecký výcik. Najmä schopnosť narábanie s protitankovými a protilietadlovými raketometmi môže byť značne obmedzená.

V rámci armády pôsobí 22 brigád špeciálnych síl, ktoré majú vysoký stupeň výcviku a vyzbrojenia. Niekedy je ich počet odhadovaný až na 60 000 mužov. Ich úlohou je v prípade konfliktu infiltrovať nepriateľské územie tunelom, lietadlom alebo loďou. Ich výcvik je intenzívny a zameriava sa na mnoho blastí moderného pechotného boja. Predpokladá sa, že tieto útvary vykonali v minulosti väčšinu sabotáží, prepadov a provokácií na území Južnej Kórei a v DMZ.

Motorizácia armády je teoreticky pomerne dobrá, praktická situácia sa však zdá byť oveľa horšia. Hlavným problémom sú národné hospodárske problémy. Pohonné hmoty sú drahé a skutočná motorizácia vo vojsku je pravdepodobne len o málo lepšia ako v civilnom sektore, kde sú autá pomerne vzácny zjav. Celkovú situáciu zneprehľadňuje fakt, že sa armádne vozidlá očividne podieľajú na chode hospodárstva. Je možné vídať ich na poliach a v závodoch, aj keď ide o staršie typy. Niektoré typy áut sú prispôsobená na alternatívne pohonné hmoty. Aj napriek problémom je však možné výdať na cestách veľké vojenské kolóny, pričom väčšina áut je staršieho dáta výroby. Tabulkový stav predpokladá len 8 nákladných áut pre každý peší prápor, čo je beznádejne málo na transport 476 vojakov a ich podporných zbraní. Ľahká pechotná brigáda, aké sa objavujú v peších zboroch štvrtého frontu má dokonca len 13 nákladných áut na 3300 vojakov. Vozový park armády tvorí zmes domácich, ruských a japonských vozidiel pričom niektoré siahajú dizajnovo až

do 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Najmodernejšie vozidlá pochádzajú z 80-tych rokov. Domácu výrobu zastupujú typy Kaensaeng (GAZ-69), Sungni (GAZ-51), Tuaeng 1976 a Chaju 1971/1982. Z bývalého ZSSR boli dovezené v značných počtoch najmä UAZ-469, ZIL-130, ZIL-157, ZIL-131 a KRAZ-260. Z Japonska boli dovezené nákladné autá typu Isuzu TWD25, Isuzu HTW11 a Nissan TZA52PP. Výroba náhradných dielov a údržba týchto jednoduchých dopravných prostriedkov je snáď s výnimkou japonských typov v možnostiach KĽDR.

Súvisiace články
Komentár : Irán - darebák alebo génius ? Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR