Vzdušné sily

Vzdušná sily KĽDR majú vo svojom stave približne 110 000 mužov, 850 prúdových lietadiel, 300 dopravných lietadiel a 300 vrtulníkov. Na území KĽDR sa nachádza 11 väčších leteckých základní, pričom niektoré sú vybavené zpevnenými hangármi. Okrem nich sa v krajine nachádza niekoľko letísk, niektoré v blízkosti DMZ pre rýchle presuny lietadiel na nové operačné oblasti. Momentálne je väčšina lietadiel umiestnená v strede a na severe krajiny. Škála používanej leteckej techniky je veľmi široká. Najmodernejšie bojové lietadlá predstavuje 20 kusov stíhačky MiG-29, výrobného bloku 1985 s raketami R27 (AA-10 Alamo, rok 1988 ). V roku 1985 (podľa iného zdroja roku 1988) bolo údajne dodaných len 15 kusov, aj keď niektoré zdroje hovoria o tom, že ich počet v predchádzajúcich rokoch stúpol až na 40. Väčšina sa zhoduje na tom, že ich je v službe maximálne 20. Tieto stíhačky sú však pod dojmom amerických vzdušných kampaní zo Zálivu a Srbska nasadené najmä na obranu Pchjongjangu. Ďalšími pomerne modernými strojmi je 46 kusov MiG-23 s raketami R-3 až R-13 (AA-2 Atoll, rok 1960 až 1976) a R-23/24 Vympel (AA-7 Apex, rok 1972), výrobného bloku 1984. Poslednými modernými strojmi sú bojové lietadlá Su-25 určené pre útoky na pozemné ciele. KĽDR ich má od roku 1988 35 kusov. Nepredpokladá sa, že KĽDR je schopná vyrábať všetky diely nutné pre údržbu týchto strojov, pričom ich budúca modernizácia je nepravdepodobná. KĽDR ďalej disponuje staršími strojmi MiG-21 s raketami AA-2 Atoll, ktorých má 160 kusov. Ďalej má k dispozícií 160 kusov stíhačiek MiG-19 ktoré už nieje možné nasadiť do vzdušných bojov a cez dvesto lietadiel MiG-17 a MiG-15 a 80 bombardérov IL-28, ktoré sú prakticky nepoužiteľné. KĽDR má aj malý počet lietadiel Su-20. Predpokladá sa, že mnoho lietadiel, najmä staršej výroby je neletuschopných, o čom svedčia satelitné fotografie. Na dobravné účely slúža zastaralé slabé lietadlá An-2. Tieto sa v súčasnosti využívajú na dopravu záškodníckych a špionážnych skupín na územie Južnej Kórey. KĽDR má k dispozícií aj niekoľko vrtulníkov. Okrem 15 kusov Mi-8/17 (pôvodne ich bolo 70) a 140 kusov Mi-2 a Mi-4 je to aj niekoľko nebezpečných bojových vrtulníkov Mi-24. V roku 1995 ich bolo údajne 80, ale dnes už iba 25. Prítonosť vrtulníkov Mi-26 a dopravných lietadiel IL-76 bola zatiaľ potvrdená len fotografiami. Nieje jasné či sú majetkom armády alebo civilných aeroliniek.

Vzdušné sily KĽDR pravdepodobne zápasia hneď s niekoľkými problémami. Hlavným je beznádejná zastaralosť väčšiny lietadiel, ktoré sú absolútne nevhodné pre bojové použitie. Ďalším je absencia moderných technológií nutných pre úspešný vzdušný boj. Stíhačky MiG-29 a MiG-23 nemajú prístrojové vybavenie porovnateľné s juhokórejskými, americkými alebo japonskými lietadlami. V elektronickom boji vzdušné sily povážlivo zaostávajú za svojimi protivníkmi a pravdepodobne nedokážu ubrániť KĽDR pred náletmi. Úroveň leteckého výcviku je podstatne nižšia ako u súperov, najmä kvôli finančnej náročnosti prevádzky lietadiel.

Súvisiace články
Komentár : Irán - darebák alebo génius ? Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR