Bitka pri Hoang Sa

V roku 1970 Spojené štáty americké a Japonsko podpísali Okinavskú zmluvu, ktorá Japonsku zaručila zvrchovanú moc nad ostrovmi Diaoyu. Zmluva sa stretla s jasným odporom zo strany Čínskej ľudovej republiky a Čínskej republiky (Tajwan). V tom istom roku hrdina z Vietnamu admirál Elmo R. Zumwalt na tlačovej konferencii na ostrove Guam vyjadril, že Spratleyho a Paracelské ostrovy nie sú prioritou vojenskej stratégie USA vo vojne vo Vietname. Južný Vietnam toto vyhlásenie považoval za hrozbu voči teritoriálnym požiadavkám Južného Vietnamu.

V roku 1974 sa Južný Vietnam rozhodol postaviť leteckú základňu na Paracelských ostrovoch, aby podporovala asociáciu príslušníkov amerického vojenského letectva a jeho veteránov (aj nákladné vrtuľové lietadlo USAF) C-7 Caribou v snahe zvýšiť bezpečnosť Nguyệt Thềm.

Keď sa juhovietnamská armáda dozvedela o prítomnosti dodatočného vojska ČĽR vo východnej časti Juhočínskeho mora (ktoré Čína kontrolovala), vláda Južného Vietnamu sa zorhodla, že musí Paracelské ostrovy dobyť. Pokúsila sa zabrať východnú časť kontrolovanú ČĽR, a tým sa začala bitka o ostrovy.

Vietnam mal k dispozícii štyri plavidlá: dva vysoko rýchlostné kutre (WHEC) RVNS Trần Bình Trọng (HQ-5)  a RVNS Lý Thường Kiệt (HQ-16), a torpédoborce RVNS Trần Khánh Dư (HQ-4) a RVNS Nhut Tao (HQ-10), ďalej jednu rotu juhovietnamských námorných commandos, jeden podmorský demolačný tím a lokálnu čatu pešieho vojska dislokovanú na Hoàng Sa.

Námorníctvo Čínskej ľudovej republiky malo do bitky zapojené väčšinou štyri plavidlá: dve mínolovky triedy 010, č. 389 a č. 396, dve protiponorkové hliadkové lode riek triedy Kronshtadt, č. 271 a č. 274. V poslednej fáze bitky, keď juhovietnamské sily boli zahnané na útek, sa do boja zapojili protiponorkové lode  triedy Hainan, č. 282 a č. 281 a dva neozbrojené doprpvodné plavidlá (č. 402 a 407), ktoré mali na palube ľahko vyzbrojenú pechotu. Do východnej časti Paracelských ostrovov tiež umiestnili štyri roty námornej pechoty.

16. januára 1974 juhovietnamský kuter Lý Thường Kiệt (HQ-16) vyplával na prieskum pobrežia Paracelských ostrovov, aby vypátral vhodné miesto pre vybudovanie novej leteckej základne. Objavil pritom čínske doprovodné plavidlá č. 402 a č. 407 neďaleko ostrova Cam Tuyền. Na palube sa nachádzala skupinka vojakov námornej pechoty v civilnom oblečení. Údajní rybári vztyčovali vlajky ČĽR na ostrovy Quang Hòa, Duy Mộng a Vĩnh Lạc. Tento čin znepokojoval vietnamské úrady, hoci išlo o ostrovy pod kontrolou ČĽR.

Po komunikácii s Đà Nẵngom HQ-16 vyslal plavidlám svetelný signál, aby opustili teritoriálne vody Vietnamu. Plavidlá signál ignorovali a vyslali vlastný, ktorý vyzýval HQ-16, aby opustil čínske teritoriálne vody. Situácia ešte viac vyprovokovala Vietnam k začatiu vojenskej akcie. 17. januára 1974 bojová loď Trần Khánh Dư (HQ-4) dorazila do oblasti s dvoma skupinami armád, aby zničila čínsku vlajku na ostrove Cam Tuyền. Keď už boli vojaci na odchode, priplávali dve čínske bojové plavidlá č. 274 a č. 271. 18. januára vrchný admirál Lam Nguon Tanh priletel zo Saigonu do Đà Nẵngu, aby sa ujal velenia v bitke. Vydal rozkaz vztýčiť vietnamskú vlajku nad ostrovmi Cam Tuyền, Quang Hòa, Duy Mộng a Vĩnh Lạc a obnoviť nad nimi samosprávu. Vietnam poslal ďalšie dve plavidlá Trần Bình Trọng (HQ-5) a Nhật Tảo (HQ-10). HQ-10 bol však poškodený a plával len na pohon jedného motora. Neskôr bol potopený. HQ-16 bol poškodený a plával na hladine v náklone 15 stupňov, HQ-5 a HQ-4 boli raz zasiahnuté. V boji zahynulo 50 Vietnamcov vrátane capitána Ngụy Văn Thà na lodi HQ-10, ktorá šla ku dnu. Na HQ-5 zahynuli traja námorníci a 16 sa zranilo. Dva dni po bitke, 20. januára holandská loď Kopionella zachránila 23 mužov z HQ-10, ktorí boli roztrúsení po celej oblasti. 29. januára vietnamskí rybári zachránili skupinku 15 vietnamských vojakov blízko ostrova Mũi Yến, ktorí unikli na malom člne. Čína chytila 48 zajatcov vrátane jedného vojenského poradcu z USA. Prostredníctvom Červeného kríža v Hong Kongu došlo k prepusteniu väzňov.

Podľa vietnamských údajov ČĽR prišla v bitke o plavidlá č. 274 (ktoré bolo po jednom zásahu vyradené z boja), č. 271 a č. 389 (ktoré sa potopili), č. 389 a č. 396 boli ťažko poškodené. Hoci bolo viacero čínskych plavidiel v boji zasiahnutých, boli napriek tomu schopné boja, pretože vietnamské granáty väčšinou prestrelili pancierovanie lodí bez toho, aby spôsobili väčšie škody. Tak napríklad lode č. 271 a č. 389 boli schopné po zásahu doplávať k ostrovu Hainan, kde boli bleskovo opravené a mohli pokračovať v boji. Jediným vážnejším poškodením boli zásahy do palivových potrubí motorov, čo značne znížilo rýchlosť plavidla. Na plavidle č. 396 museli byť dokonca vymenené dieselové motory, ktoré v boji zasiahol granát a spôsobil obrovský požiar (pri hasení museli priplávať na pomoc trawlery č. 402 a 407). Pri požiari zahynulo 18 čínskych námorníkov.

Presný počet mŕtvych a zranených či škody spôsobené na obidvoch stranách sa nedajú presnejšie zistiť jednak na informačné embargo Číny ohľadom konfliktu v Juhočínskom mori a jednak vplyvom rôznych iných faktorov: čínske plavidlá úspešne použili dymové clony, ktoré znížili viditeľnosť a vzhľadom na to, že radary a iné prieskumné zariadenia na vietnamských lodiach boli poškodené, čínske straty sa dali len odhadnúť. Ďalším faktorom bolo poškodenie plavidiel ČĽR, ktoré im znemožnilo prenasledovať nepriateľa. Túto úlohu preto dostali čerstvé posily (plavidlá č. 281 a 282), ktoré však pre chyby v komunikácii dorazili do oblasti príliš neskoro na to, aby sa mohli do boja zapojiť.

Bitka pri Hoang Sa znamenala nielen neúspech Vietnamu obsadiť východnú časť Paracelských ostrovov ovládaných Čínskou ľudovou republikou, ale zároveň aj stratu západných oblastí pod nadvládou Francúzska a neskôr JužnéhoVietnamu. Od bitky o Paracelské ostrovy ovláda Čína celú skupinu ostrovov. Južný Vietnam a dnes zjednotený Vietnam naďalej presadzuje svoje teritoriálne požiadavky nad ostrovmi.

Nečakaným bolo poďakovanie Severného Vietnamu (po nepochybnom víťazstve vo vietnamskej vojne) Mao C-tungovi za „oslobodenie Paracelských ostrovov (pre Vietnam).“

Tým vlastne vietnamská vláda uznala zvrchovanosť Číny nad ostrovmi.

Neskôr Čankajšek nariadil armáde Čínskej republiky (po opätovnom otvorení tajwanského prielivu, ktorý bol uzatvorený skoro 25 rokov), aby nebránila plavbe čínskych fregát, ktoré majú v regióne posilniť stálu vojenskú posádku v Juhočínskom mori, potvrdzujúc suverenitu ČĽR nad ostrovmi.

Súvisiace články