Líniu „hard power“ voči Líbyi zastávali najmä Spojené štáty. Kaddáfího režim, ktorý podporoval medzinárodné teroristické organizácie, stál podľa USA aj za útokmi proti kasárňam americkej námornej pechoty v Bejrúte v roku 1983. Navyše USA sa obávali, že Líbya, ktorej vláda prejavovala v tej dobe silne antiamerikanistické tendencie, získajú zbrane hromadného ničenia.[1] V spolupráci s Egyptom, Pakistanom, ZSSR a Argentínou Džamahíríja rozvinula nukleárny program.
USA sa tak z týchto dôvodov rozhodli za vlády prezidenta Ronalda Reagana zaujať voči Líbyi nekompromisný postoj. Prostredníctvom demonštrácie sily Spojené štáty chceli Kaddáfího „prinajmenšom tak vydesiť, aby od podpory terorizmu ustúpil“.[2] Preto v roku 1986 Američania uskutočnili letecké nálety na mestá Tripolis a Benghází.
Neskoršie teroristické útoky podporované líbyjskym režimom dokazujú, že línia „hard power“ v žiadnom prípade neviedla k odstrašeniu. Naopak, utužila Kaddáfího a jeho zahraničných spojencov v boji proti „neokolonizátorom“. V roku 1988 bol pri škótskom meste Lockerbie vykonaný atentát proti americkému civilnému lietadlu. Útok si vyžiadal 270 ľudských životov. O rok na to bol vykonaný druhý atentát proti civilnému lietadlu. V tomto prípade išlo o francúzske civilné lietadlo, proti ktorému bol vykonaný atentát v Nigeri a vyžiadal si 170 ľudských životov.
Tvrdenia, že americká invázia do Iraku náhle prinútila Kaddáfího zmeniť postoj je do veľkej miery neopodstatnená. Svoje postoje už Kaddáfí začal meniť niekoľko rokov predtým. Na to chcem poukázať v ďalšej kapitole.